Cítim ako mi príjemný vánok rozčesáva vlasy a ja bez pohnutia ležím. Myslím na starkú. Vždy to bola statočná bojovníčka a vravievala mi, že keď raz umrie bude tam hore, ako jedna z hviezd
Zbadala som padajúcu hviezdu a priala si aby cítila ako na ňu myslím...
S ťažkosťou som vstala z postele, prehrabla svoje neupravené vlasy.
Odzdravila som všetkých čo zostali doma, zobrala si raňajky a šla som rovno do školy. Rozhodla som sa, že po škole si pôjdem sadnúť do kaviarne.
Po škole som sa vydala prázdnými uličkami Londýna.
Bolo až podozrivé ticho.
Keď som zrazu započula výstrel.
Zľakla som sa a hneď som sa poobzerala okolo seba až som si v uličke všimla bandu chalanov.
Boli približne rovnako starý, no to čo som videla sa mi navždy zarylo do pamäti. Budovy boli ostriekané krvou a na zemi ležal chlapec s guľkou v hlave.
Hrôzou som skríkla a oni si ma okamžite všimli.
Stála som tam ako paralizovaná z tejto udalosti vediac, že na to len tak nezabudnem.
Pribehli ku mne, zatiahli ma pri to mŕtve telo a uveznili ma v kruhu.
Slzy som mala v očiach bola som pripravená čokoľvek spraviť len nezomrieť. Práve keď som bola kúsok od smrti som cítila, že skutočne žijem.
Do ruky zobral krvavú zbraň a pozrel sa na mňa. Snažila som sa brániť no, nezaberalo to, už som bola pripravená zomrieť.
Stať sa ďalšiou hviezdou na oblohe.
Už som pocítila len tvrdý náraz, v hlave mi dunelo dlho a môj zrak sa premenil na tmu. Cítila som ako moje srdce pomaly prestáva byť až nakoniec skončilo, zomrela som.
Duša zo mňa odišla a moje telo sa začínalo rozpadať. Vypŕchala zo mňa snáď všetká krv až som konečne uvidela to svetlo.
Svetlo, ktoré mi ukázalo, že na oblohe nie som sama.
