Kráčala som si tak ulicami, pozorovala ponáhľajúcich ľudí a snažila sa čo najskôr nájsť nemocnicu. Keď som konečne uvidela nápis 'Hospital' posledný krát som sa z hlboka nadýchla a vošla dnu.
Milá sestrička ma hneď po mojej požiadavky presunula do nemocničnej sáli a ja som potichu čakala na doktora. Po nejakej chvíli vošiel dovnútra a s divným úsmevom ma privítal. Bol celkom desivý. Bez toho aby mu kútiky pier klesli rozprával dookola aj pol hodinu. Povedal mi všetký informácie o mojej laserovej operácii očí. Mala to byť úplne pohoda trochu mi upravia zrak a konečne odídem..pomyslela som si. No to som nevedela že sa skurvene mýlim.
Po dlhom čakaní vošiel doktor už pripravený a vysmiatý ma operovať. Ja som ležala na lôžku. Zviazaná. Po chvíli do mňa pichol injekciu pravdepodobne s uspávadlom. Oči sa mi pomaly zatvárali, chcela som kričať no nestačili mi na to sily. Chcela som sa postaviť pohnúť, no moje telo sa bolo ako priklincované na lôžku.
"Vstávaj maličká, už si nádherná. Ako bábika so sklenenými očami," počula som odporné slová toho hajzla.."aaaaa" začala som kričať od bolesti, ja som predsa nevidela! Bola som úplne slepá. Ruky som už pripútane nemala no hneď mi zamierili k očiam. Moje oči. Kde sú moje oči?
Ja..čo sa to deje? Je to len hrozná nočná mora alebo je skutočnosť, že namiesto mojich očí sa nachádza vypálená diera. Štípalo ma celé telo akoby som bola rozrezaná na kúsky. Snažila som sa po slepu nahmatať čo tú bolesť spôsobuje no po celom tele som cítila len mokrú tekutinu. Chcela som sa postaviť. Snažila som sa o to no nešlo to.
Počúvať ten hnusný smiech doktora vraviac aká som hlúpa, že nevidím svoju krásu. "Samozrejme, že nevidím keďže si mi vypálil dieru do očí!" Skríkla som. Neskutočne ma všetko bolelo. "Tak ja ti to teda ukážem." Nebezpečne odporným tónom na mňa prehovoril, cítila som ako mi znovu viaže ruky o lôžko preto som sa viac a viac hýbala. Nechcela som byť zas zviazaná neskutočne som sa bála toho čo bude nasledovať.
Počula som kroky smerujúce k lôžku, ku ktorému som bola zviazaná a strach vo mne rástol. Nevedela som čo bude následovať, ja som nevdela vôbec nič bola som úplne zmätená. Najprv ma začal biť niečím tvrdím a potom som len cítila ako sa viac krát do mojej hrudi pichla ostrá vec a z môjho tela začala striekať krv. Ako sa ten nôž zopychol do mojej kože a pomaly ma zabíjal až kým to konečne neprestalo. Bitie mojho srdca sa spomalovalo až kým naprosto neprestalo.
Legenda vraví, že pokaždé čo pôjde niekto s hriechom na operáciu, navštívi ho tento doktor.
(sorry za chyby.)
