Šikana.Jedno slovo ale toľko pocitov sa za tým skrýva.Viem to aj sama.Šikanujú ma už začiatku strednej školy. Že vraj som tučná.Aj ja si to myslím ale nech robím čokoľvek nedokážem schudnúť.Nie som na to pyšná.Ale som rada za to ako vyzerám.Šikanujú ma buď slovne alebo dokonca aj fyzicky a nie nepovedala som to nikomu.Na to sa až moc bojím.
Prechádzala som rozmýšľajúc chodbami tejto blbej školy. Nikdy som ju nemala rada už len preto,že učitelia ako aj riaditeľ boli naprosto ignorujúci a keď máš problém si to musíš vyriešiť sám." Ale,ale aká nula tu prechádza?" spýtal sa jeden štvrták výsmevným tónom a pri tom ukazoval na mňa.Ja som ho ale jednoducho odignorovala.
Zrazu ma niečie ruky silno zatlačili ku stene a doslova som cítila ako sa mi lámu kosti pri tom ako mi drtil zápästie.Šepol:"Ty si myslíš že mňa môžeš ignorovať suka?" a pritom mi silno kopol do nohy. "Au!" vykríkla som a snažila sa zahnať slzy keď my stlačil ruku presne kde som mala jazvy.Boli tam aj nove a tie boleli ešte viac.Zasmial sa.Rýchlo mi vyhrnul rukáv a zaujato sledoval moje jazvy.Všimla som si že pri nás stojí doslova celá škola samozrejme okrem učiteľov.
Iba tak mi dvihol zjazvenú ruku najvyššie aby na ňu mal každý jasný pohľad a vykríkol:"Pozrite sa akého psychopata tu máme!" a to už mi stekali slzy rovným potôčikom po tvári.Chcela som umrieť.Tie pohľady boli hrozné. Už som sa úplne rozprakala.Začal do mňa búchať päsťami a kopať. Tak hrozne to bolelo.Rýchlo som sa vytrhla a utekala domov. Doma samozrejme nikto nebol a mne to teraz bolo úplne jedno.Vošla som do mojej kúpelne a cestou vzala aj žiletku.Asi si myslíte že som šialená ale ja to potrebujem.
Už mi je všetko jedno! Vyhrnula som si rukávy a najprv len pomaličky prešla po starých jazvách.A zas. A zas! už ani nepamätám koľko krát som sa porezala a vždycky hlbšie a hlbšie.Ignorovala som tú bolesť a pokračovala.Už sa mi zahmlievalo pred očami a ja som vnímala len tú bolesť,ktorá sa mi čo raz zmenšovala.A už tma.Nič viac len tma.
Pamätajte si ľudia sebepoškodzovanie nie je riešenie ale smrť.
Takže ľudia dufám že sa vám táto časť páčila aj keď bola "trošku" depresívna. Musím priznať že aj ja som to hodnú chvíľku robila ale potom som pochopila že to riešenie určite nie je ...Túto časť venujem mojej spolužiačke:dorinapodova . Ďakujem za každý komment a votes!
Vaša Lili ❤❤❤
