"Potrebujem ťa" jeho posledné slová,ktoré zostali v oblohe zaplnenej hviezdami...
Preto aký sme...
Pretože sa milujeme...
Pretože sa potrebujeme...
A pretože sme šťastný!....
"Pohni lebo nestihneme domov!" zasmial som sa nad myšlienkou, čo by robila mama keby že meškám minútu.
Držal som ho za ruku a kráčal s ním po ulici.
Bez hanbi..
S úsmevom..
A láskou v očiach..
"Láska?" spýtal sa ma s nehou v očiach a akoby sa bál mi stlačil ruku a pousmial sa.
Povzbudzujúco som sa na neho pozrel a čakal na jeho odpoveď.
"Milujem ťa"
"Že ma neopustíš?"
Šokovane som po ňom zazrel a okamžite mu odpovedal:"Myslím že toto by bolelo viac mňa ako teba láska, ani v tom najhoršom sne," "sľubuješ?" "sľubujem,"
Klamstvá a klamstvá...
Prešiel som si ďalšími a ďalšími výsmechmi a urážkami..
Kopancami a ranami...
Ale on.. je iný...nebráni nás..nebráni naš vzťah a našu lásku..nebráni mňa...čo-o sa s ním prosím deje?
Kráčam ďalej po ulici a nedočkavo čakám naňho.
Stále mešká ale prečo?
Ani mi nedvíha ani neodpisuje.
Čo sa mu stalo?
Zakrývam si oči a nevnímam obrázok predomnou.
"Je to len klamstvo!" hovorím si v kuse v duchu..dúfam že hovorím pravdu...
Zas sme sa pohádali
Zas a znovu sa hádame...
Vždy príde domov opitý a bije ma...
Bojím sa ho
Bojím sa človeka ktorého milujem z celého srdca ale tú psychickú bolesť nahrádza fizycká..
"Prosím"
Prosím o pomoc a kričím do tmy.
Už nikdy nenájdem slobodu.
Už týždeň som ho nevidel...
Kde je?
Rozišiel sa somnou..
Neľútoste ma hodil do steny a vykričal..že-e ma nenávidí a je koniec..
Koniec všetkých spomienok.
Koniec tvojej prítomnosti.
A hlavne koniec tvojej lásky..
"Už ďalej nevládzem!"
"Už mi dajte pokoj!"
"Nechajte ma!"
"Zmiznite z mojej hlavy, z mojej duše a hlavne z mojho srdca!"
A všetci démoni sa vytratili...
Ale nie na dlho..
"Naši démoni nás totiž nikdy neopustia."
Umieram z vnútra.
Chýba mi!
Jeho pery,ktoré nikdy už neochutnám.
Jeho oči,ktoré nikdy už neuvidím.
Jeho jamky,ktoré nikdy už nevyčarím.
Jeho slová,ktoré nikdy už neupočujem.
Jeho telo,ktorého sa nikdy už nedotknem.
Umrel a s ním odišiel môj úsmev, moja duša, moje srdce a JA!
Umrel on, ale nikdy nevedel, že som umrel s ním...
Veľmi sa divíte?
Prepáčte,viem že je táto kniha pozastavená ale nedalo mi to a napísala som to.
Pre mňa tento diel mnoho znamená a nie každý ho dokáže pochopiť.
Prečo podľa vás zomrel?
Nečakajte,že knihu znovu obnovím, takže dúfam že sa vám tento diel páčil a aloha :)
Vaša Lili
