,,Tak si prosim uvedom že ja som len človek,snívam to je jediné čo viem.Slovo láska je až moc magické aby zapadlo reality,tak stačí len snívať a vtedy vieš čo je správne."
Potichu som si dospievala a pesničku a odložila gytaru na jej miesto. Dnes sa toho bolo na mňa dosť.Pri spomienke na to ako sa so mnou rozišiel sa mi tlačili slzy do očí ale ja som to jednoducho odignorovala. Myslela som si že so mnou zostane na vždy ale to som bola až moc naivná.Ako vždy...S ťažkosťou som vstala a prešla k zrkadlu.
Už som tam nevidela obraz šťastného dievčaťa ale niekoho kdo spadol do naivity tak jednoducho ako do niakej drogy. Vtedy ma niečo napadlo ale ten nápad som tak rýchlo zamietla ako ma aj napadol. Opláchla som si tvár a rozčesala trochu vlasy.
Asi ste zvedavý na ten nápad...
Pred pár rokmi ešte pred tým ako som ho spoznala som bola spadnutá do tzv.drogového sveta.Ale to už je za mnou.Aj vtedy som bola naivná už len tým že som si myslela že mi pomôžu.Zhrabla som jednoduché riflove džínsy a biele tielko a obliekla sa. Zobrala som si tašku, z ktorej vypadol balíček s bielím práškom.Sama pre seba som si zakázala sa na to pozrieť a otvorila vchodové dvere.Dúfala som že mi čerstvý vzduch pomôže,na neho nemyslieť.Tak som sa jednoducho prechádzala parkom.A zrazu som ho zbadala. Ale nebol sám.
Bozkával sa tam s niakou umelou blondýnou.ak sa to dá nazvať bozkávanie,lebo on sa na ňu doslova lepil.
Pre to to som bola odkopnutá ako kus handry? pomyslela som si.
Keď som to uvidela mi začali tiecť slzy ako vodopády a rozbehla som sa niekde ďaleko.
Cez slzy som skoro ani nevidela ale všimla som si môj dom.Rozbehla som sa ešte zväčša a rychlosťou blesku som odomkla vchodové dvere, po ktorých som sa následne zviezla dole a spustila hysterický plač.
Bolelo to.Bolelo to tak moc.
Aj cez tie najhoršie pocity som si vzala gytaru a začala:,,Aj keď budeš snívať.Realita ťa vždy doženie.Všetka bolesť a strach čo nikdy nehasne.Pomaly ale isto ťa lahko zabije.Zabíja ťa aj keď vznútra.Snívať stačí len zlahka.Na odreagovanie len vnímať myseľ,ktorá ťa vyprevádza až do konca.Niekam kde krutú realitu a strach vnímať nemusíš.Lebo po rúžovej záhradke budeš chodiť s niekym kto v tvojej duši zostáva len najlepší."
Následne som si zobrala balíček s bielym práškom,napustila pohár vody a sledovala ako do seba všetko zapadá.
Prášok som zapila vodou a šla niekam kde krutú realitu vnímať nemusím a budem snívať navždy len sním.
418 slov! Dočkala som sa docela pozitývnich názorov, tak som sa rozhodla napísť ďalšiu časť.Prepáčte za pravopisné chyby.Ďakujem za každý votes a komment!! Aj k minulej časti! Dúfam že sa aj táto bude ľúbiť!
Vaša Lili ♥♥♥♥
