War in us // 2. Kniha

-4-

,,Takže ma všetci počúvajte. Našli sme cestu von." začne Becca na zhromaždení pri čom Gally vyskočí na nohy a odsotí ju. Prekvapene nadvihnem obočie a zachytím Beccu pred pádom. 

,,To nie je pravda. Cesta von nie je. Každý to vie." pokrúti hlavou pričom do neho zase sotím ja. On sa buchne o stĺp ,ktorý ho zachytí pred pádom.

,,Ale my sme ho našli. Ak tu chceš zostať je mi to u prdele , šrac. Z menších berieme Briana a Chucka. Z vás ostatných je mi to jedno . Každý ide na vlastné riziko ale ide za slobodou. Vyrážame hneď teraz. Pánvička nám nachystal jedlo.  Kto sa pridáva?" poviem dosť nahlas pričom niekoľko Placerov nadskočí . Nebudem milá. Práve idú niektorý z nás na smrť. Nebudem sa tváriť , že mi na tom záleží. Aj keď opak je pravdou. 

Nakoniec sme skončili s veľa Placermi . Typovala by som to na 60 až 75 placerov. Dostali sme všetko. Ja som mala na starosti Briana ,ktorý ma so strachom v očiach držal za ruku a Thomas má na starosti Chucka. 

,,Chrissy? Myslíš , že prežijem?" pokrútim nedbanlivo hlavou a kľaknem si k nemu pričom si jeho tvár vezmem do svojich rúk . V jeho očiach je viacej smútku ako strachu. 

,,Či prežiješ? To ti garantujem . Bez teba neodídem. Sľubujem , že ťa raz vrátim tvojim rodičom. Budem pri tom ako stretneš so svojim ockom a maminou . Sľubujem." usmejem sa a vtisnem mu jemný bozk na čelo . Pousmeje sa a vstanem . 

,,Si v pohode?" otočím sa a uvidím Newta s jemným úsmevom na perách. Prikývnem a objímem ho. Zrazu prestanem kontrolovať svoje telo a odstrčím ho . Niečo mi bráni vydať hocijaký zvuk a ja cítim , že ak nedostanem do momentu vzduch , zomriem. Chytím sa za hrdlo pričom sa snažím chytiť dych. Všetci okolo na mňa pozerajú so strachom pričom Newt mi chytí ruky. Hneď sa nadýchnem a až potom zistím , že som sa sama škrtila. Nedokážem kontrolovať svoje telo . Zdvihnem ruku a dám Newtovi facku . Vystrašene sa pozerám a Newt tiež. 

,,Subjekt 001 skupiny B sme otrávili. Hovorím s vami pomocou nej . Som Ava Paige . Zakladateľka Zloducha. Uniesli sme vašu dcéru Hope a ak sa nedostanete z Labyrintu do zajtrajšej noci tak subjekt 001 zomrie. Práve teraz uvedieme subjekt 001 do umelého spánku. Nezobudíte ju ani keby ste sa sebeviac snažili. Jediná možnosť je dostať sa von aby sme jej stihli podať liek. Držím vám palce. 
Uvedenie subjektu 001 skupiny B , omylu , do umelého spánku." hovorím to ja ale neznie to ako môj hlas. Je to hlas tej stareny. Zrazu cítim ako strácam vedomie a padám . Ďalej nedokážem vnímať nič viac ako tmu ,ktorá ma obklopuje. 

*************************************************************************************************

,,Christina?" počujem prekvapený hlas a rýchlo sa postavím. Na tvári mám krv a hánky odreté a od krvi taktiež . Otočím sa za hlasom a uvidím Davisona.

,,Čo tu robíš?" jeho prekvapenie ma prekvapí ešte viac. 

,,Čo tu robím ja? Ja neviem . Čo tu robím?" 

,,Tréning máme mať až zajtra. Prečo si celá od krvi? Kto ti to urobil." podíde ku mne a ja si na tento deň pamätám . Prejde mi rukou po líci pričom ma strasie. V ten deň sa mi zdal ako starostlivý a milý no teraz keď viem čo spravil sa mi chce z jeho dotyku zvracať. 

,,J-a-a nemôžem ti to povedať." pošúcham si ruku. Nie! Nie! Chcem to zastaviť. Musím robiť a hovoriť presne to čo v ten deň. Nie!

,,Prečo zlatíčko?!?" poviem so smútkom v očiach a prejde mi rukou po ramene.

***************************************************************************************

,,Haloo? Žiješ? Halooo?" zobudím sa na tlak ,ktorý pocítim na svojom líci a prudko vystriem ruku pričom zasiahnem dotyčného do brady. So syknutím dopadne na zem a ja otvorím oči. Vyskočím z postele a pozriem na chalana predo mnou. Aris. Sakra....