War in us // 2. Kniha

-5-

Keď sa odtrhnem od Newta pozriem mu do očí. Sú plné sĺz. Chce ma objať no ja sa odtiahnem. Nechápavo na mňa pozrie no ja len pokrútim hlavou. 

,,Kde je Brian?" uvidím Beccu s prekvapenými červenými očami a hneď ukáže za seba. Prejdem okolo nej a uvidím Briana v bezvedomí. Do očí sa mi nahrnú slzy keď uvidím jeho malé telíčko na prikrývke ,ktorá je pokrytá iba jeho krvou. 

,,Kto je tento šrac?" počujem Minhov chrapot pri uchu no neobzriem sa. Nehodlám mu ani odpovedať . Prejdem dole k Brianovi a k roztiahnutej lekárničke. Vyberiem pár obväzov a pozriem v akom je stave. V bezvedomí leží na červenej prikrývke s obalenou nohou. S roztrasenými rukami mu ho obviažem .Hlboký škriabanec. Sakra. Toto sme sa učili hneď ako prvé a ja som to nevedela spraviť. Ak to ale neskúsim , zomrie. 

,,Dobre Becca poď sem." zasyčím až nepriateľským spôsobom a Becca sa zvezie po stene rovno vedľa mňa. 

,,Drž Brianovi hlavu. Newt chyť mu jednu ruku , Andrew? Kde je Andrew a Dave?!?" spýtam sa so zvýšeným hlasom a Becca pokrúti smutne hlavou. 

,,Nezvládli to. Ani jeden." zatnem sánku a poobzerám sa. 

,,Aris druhá ruka. Minho chyť mu trup. Ak sa zobudí behom toho čo mu budem naprávať nohu nemôžem dovoliť aby mi nejakým spôsobom znemožnil prácu. Thomas chyť druhú nohu. Teresa ty chyť- Kde je Teresa?!"

,,Nevieme. Prežila ale oddelili ju od nás." 

,,Fajn Drake dávaj pozor či s mu nepohnú mihalnice. Ak hej tak držte.Becca ak sa zobudí budeš ty tá , ktorá ho bude musieť upokojiť.Vyzná sa tu niekto v týchto serepetičách? To je jedno. Mina budem ti hovoriť čo mi máš podať." pozriem mu na nohu a uvidím valiacu sa krv.. Bože toto som nenávidela. Uzdravovať chorých neznášam a vždy sa mi pri tom trasú ruky. 

,,Okej. Mina potrebujem nejakú podušku na podopretie nohy." poviem a hneď ju mám pri sebe. Jemne mu zdvihnem nohu. Prejdem k lekárničke a pozriem dovnútra. Viem o jednom kryte kde sa dávali lieky pre ťažko chorých. Vždy to tak robili najmä preto aby mohli svoje najlepšie lieky použ'vať iba oni. Celú lekárničku preklopím a vysypem všetky veci ,ktoré sa vnútri nachádzali. Nejaká vodička sa skoro rozleje no Thomas ju stihne zachytiť skôr ako sa rozbije. 

,,Čo stváraš?!" spýta sa ma zmätene Newt no nemám čas odpovedať mu. Pretočím tašku späť a pozriem na dno. Vyberiem nožík z Thomasového opaska a rozrežiem celý spodok. Znova pretočím tašku a z nej vypadnú dve flašky a jeden lístok. Otočím lístok a pretočím očami keď uvidím čo je tam napísané.

Vedeli sme , že to nájdeš. Dobre sme ťa vycvičili pusinka 
-Davison xox

Pri predstave jeho tváre mi zdvihlo žalúdok . Pozrela som na štítky flaštičiek a radostne som sa usmiala. Thomas zatiaľ stačil chytiť lístok a prečítať ho nahlas. 

,,Kto je Davison?" spýtal sa otrávene Newt.

,,Už som vám to hovorila.Dôvod prečo som skončila v zlom labyrinte." Otvorím prvú flaštičku a chcem jej obsah naliať na koleno no vtom sa ozve Drake.

,,Pohol sa." povie a zrazu sa Brian celý mykne. Svojou zranenou nohou ma zasiahne do brucha no nič si z toho nerobím. Chytím jeho nohu pevne a keď na mňa pozrie jeho oči ma prepália. Nečakám kým si jeho oči zvyknú a rovno mu na nohu vylejem dezinfekciu. Začne bolestivo kričať no ja to ignorujem. Začne sa zmietať no ja musím dezinfekciu postupne dávať celú po kúskoch. Jedine tak sa rana poriadne vypláchne. Becca mu začne niečo šepkať a všetci chalani okolo nás vystrašene vykríknu. Pomätenci obklopujú celu. Ich výkriky mi pulzujú v hlave . 

,,Držte huby! Proste schmatnite nôž a zabite ich!" skríkne na chalanov no ani jeden sa nepohne. Fajn. Spravím to neskôr sama. 

,,Chrissy to bolí! Prosím prestaň!" kričí Brian no ja len zatnem sánku. Teraz ho nemôžem pustiť. 

,,Christina!" kričí aj Becca no oboch ignorujem. Nalejem poslednú vrstvu a chvíľku musím počkať. 

,,Drake chyť mu druhú nohu. Nedovoľte aby sa postavil." zasyčím a pustím ho. Zoberiem pištoľ a prejdem k najbližšiemu pomätencovi.

,,Nás nemôžeš zabiť. Sme nesmrteľní ako lietadlo z vagónu dva." zaškerí sa a ja mu priložím pištoľ k hlave. 

,,Bude to pre teba vyslobodenie. Prepáč." zašepkám a stlačím spúšť. Jej krv sa rozpleskne po mojom tele a ja s malým náznakom slzy zotriem krv z pier. 

,,Prosím zabi aj mňa!" skríkne nejaký chlap a ja keď uvidím jeho tvár tak ma pichne pri srdci. Zoskočím z postele a zbraň mi vypadne na zem . Začnem cúvať a uvidím , že Brian už nekričí . 

,,Thomas nanes mu na nohu tú mastičku z druhej nádoby a na ranu daj alobal . Potom ranu obviaž obväzom a nechajte Briana pospať si." poviem jednoducho a otvorím dvere. Uvidím obesencov no nijako extra ma to nenastraší. Vbehnem do izby kde som bola umiestnená predtým a hodím sa na posteľ . Začnem plakať. Neviem prečo. Proste potrebujem plakať, tak to robím. 

,,Láska čo sa stalo?" pocítim ruku na mojom pleci a ja sa rýchlo otočím. Odsotím jeho ruku a rýchlo sa od neho vzdialim. 

,,Nepribližuj sa ku mne Newt. Nechcem ti ublížiť." poviem medzi vzlykmi a prejdem až dozadu k umývadlu na druhom konci izby. 

,,Ako to myslíš?" povie pomaly a snaží sa ku mne priblížiť no keď uvidí , že sa ešte viac natlačím na stenu , zastaví sa. 

,,Toto..Toto všetko sa vo mne prebúdza. Znova sa za mňa stáva vojak a ja to nechcem zažiť zase. Tá žena čo som teraz zabila.... a ten muž. Poznám ich. Neviem ale odkiaľ , nevybavujú sa mi udalosti , mená alebo nejaké príslušenstvo čo majú so mnou . Vidím len tváre plné strachu. Niečo som spravila a ja chcem vedieť čo. Prečo som tú ženu zabila. Prečo bez mihnutia oka dokážem zabíjať? Prečo sakra neviem nájsť kvapku súcitu?!" začne sa mi triasť hlas a pomaly sa zošuchnem na zem. Hlavu zložím medzi kolená a vzlykám. Okolo mojich pliec sa obtočí ruka a pomaly ma zovrie. Pritlačí si ma na jeho hruď do ktorej vzlykám. Jeho ruky ma celú objímu a ja svoje ruky dám okolo jeho pása. 

,,Je v tebe súcit. Ak by nebol , teraz by si tu vedľa mňa neplakala. Dostanem ťa domov. Dostaneme sa tam spoločne a zachránime našu dcéru. To ti prisahám.Jasné? Milujem ťa." zašepká mi do ucha a ja si na neho ľahnem. Potichu oddychujem....