In The End

Nemožné

Ubehlo prvých pár hodín od vypuknutia epidémie ktorá ochromí svet. A svet ani nevie ako veľmy...

,,O čom sakra točíš? Veď si tvrdil že nikoho nemáš doma!" Zavrčal som na neho ale skôr než som stihol dopovedať vybehol z kuchyne Nate.
,,Nate! Čo sa tu... čo sa tu sakra deje?!"
Začal som habkať. ,,Poď do kuchyne." Povedal Erko a potiahol ma za rukáv. Musím uznať že Erko má fakt fajn barák. Prechádzali sme cez kuchyňu až do obývačky. Tam sedelo pár spolužiakov. V niektorých tvárach som vydel strach, v iných vzrušenie.
,,No, a čo budeme robyť teraz?" Opýtal sa SS.

Meno: Simon Sterwod
Vek: 16
Farba očí: hnedá
Farba vlasov: hnedá

,,Čo asi? Zomrieme! Presne ako Marco!" Povedal Thomas a hlavu si zaboril do dlaní. ,,Tento svet už nikdy nebude ako pred tým! Každý z vás mal rodinu! Aj tak sú už z najväčšou pravdepodobnosťou mrtvý!" Začal vykrikovať. V tom sa do mňa zabodla spomienka. Malá sestra dnes bola doma. Vybehol som na chdbu a zobral baseballovú pálku opretú o roh steny. ,,Hej! Kam to kurva lezieš?!" Zakričal na mňa Erko ale už bolo neskoro. Rozbehol som sa cez záhradu a preskočil plot. Nalavo asi 13 metrov odomňa bol jeden. Rozohnal som sa a baseballová pálka zasiahla ciel. Na moju mikinu dopadli kvapky krvy. ,,Uhni mi z cesty!" A rozohnal som sa po druhom čo sa zatial dotackal. Odtrhla sa mu sánka a moju mikinu premočila rudá tekutina. V tej chvíli mi to bolo jedno. Bežal som rovno do môjho domu. Dvere boli rozlámané a na chodníku bola dlhá červená šmuha. Vošiel som do domu. Bolo tu šero. ,,Tiny? Si tu?" Prechádzal som po dome a prezeral miesta kde by mohla byť. Skúsil som sa vydať po tej šmuhe. Kde tu boli malé červené pacičky a odtlačky topánok. Dostal som sa až do obývačky, kde som to zbadal. Bol tam nemrtvý. Klačala na zemi a niečo žral. Bol to macík mojej sestry. V tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo. Začal som nenávidieť a toto bola moja nová osobnosť. Z očí sa mi skotúlali slzy. Nemrtvý sa pootočil keď som zaskučal ale nevenoval mi veľkú pozornosť. Ale potom slzy uschli. Zovrel som páku pevnejšie a došiel som pred ňu. ,,Ty skurvysynská mrcha!" A rozohnal som sa. Páka zasiahla ciel ale to jej nestačilo. Znova som ju zasiahol a znova! Chcel som aby trpela. Udieral som a všade naokolo striekala krv. ,,Už máš dosť?" Rozosmial som sa keď som jej zasadil poslednú ranu. Zozadu dobehli Erko a Nate. Práve som klačal z kamenným výrazom na tváry. ,,Axel! Si v pohode?" Začal ustráchane Nate. Len som sa potichu postavil a vošiel do mojej bývalej izby. V zásuvke boli zápalky, lovecký nôž a plechovka z kolou. Otvoril som ju a začal zháňať batoh. Nate aj Erko len s nemými pohľadami sledovali ako vysypávam zásuvku z liekmy do tašky. To isté som spravil z trvanlivýmy potravinami a zavrel tašku. Prehodil som si ju cez rameno a došiel do garáže po benzín. V jednej ruke páka a v druhej taška, sme sa vydali naspäť. Do nášho nového domova.

Koniec ďalšej epizódy je tu! Ak sa vám páčilo dajte votes, koment ak mám niečo zmeniť a Sayonara!