In The End

Zásoby

Vďaka vám (áno myslím teba) píšem tento príbeh. Vďaka za votes a povzbudivé komentáre a užite si to!

Prechádzali sme ulicami mesta. Šiel som vpredu skupiny a snažil sa ochrániť ostatných. Za každú cenu. Prechádzali sme okolo supermarketu ktorý bol v jemne zlom stave. Ešte pár metrov a zbadáme kasárne. ,,Axel!" Zašepkal Nate. ,,Rozdelíme sa do skupín. Ja pôjdem z SS a Kennym, Erko z Thomasom a ty z Janom." ,,To si zo mňa robýš kurva prdel!" Začal Jano. Chytil Natea za košelu a vydvyhol do vzduchu. Nate mu niečo vysvetľoval až ho nakoniec z nevôlou pustil. ,,Tak poď!" Zavrčal na mňa a spolu sme vykročili do predu.

Keď sme sa dostali do kasárni bolo zhruba 9:00 a zraz sme mali o 10:00. Z Janom sme prechádzali zásobárne a sklady. Kďe tu sme našli nemrtvých ale zbavovali sme sa ich bez problémov. ,,Už tu začína byť nuda." Frflal Jano. ,,Vidíš tamto?",,To myslíš tú budovu?",,Jo. Vieš čo to je?" Pokrútil hlavou a ja som sa uškrnul.
,,To je sklad zbraní.",,Mrte!" Obaja sme sa naraz rozbehli tým smerom. Zastali sme pred dverami a skúšali sme ich otvoriť. Jasne že boli zavreté. Kľúče musel mať strážnik, čiže... obaja sme sa pozreli na hordu nemrtvých za nami. ,,A kurva." Zavrčal som. Schmatol som železnú tyč a povedal Janovy ,,Skús to vypáčiť! Ja ich zdržím!" Prikívol a ja som sa rozbehol dopredu. ,,Chcípnite." Zamrmlal som a začal som zabíjať. Postupne sa mi zmysli začínali zostrovať a ja som len sekal. Krv kvapkala po mojej tvári ale mne to bolo fuk. Zastavil som a uskočil som dozadu aby som sa nadýchol. Po ruke mi stekala krv nemrtvých a oni si ma prestávali všímať. Rozbehol som sa za Janom ktorý držal dvere a vbehli sme do skladu. Bolo to obrovské. Prezerali sme krabice a brali zbrane z oddelení. ,,Pozri na toto!" V rukách držal brokovnicu a namieril na mňa. Uškrnul som za ale mal som v piči. Hľadal som niečo malé a funkčné. Dostal som sa do oddelenia s pištolami a hneď som vedel čo chcem. Našiel som krabicu z nápisom
Five-Seven Kami ( Ide o dizajn znázorňujúci mangu) a balíček nábojov. Bola to presne tá ktorú pred rokom doniesol otec domov. Nabil som zásobník a namieril. Krása.
Asi ďalšiu pol hodinu sme plnili batohy ktoré sme sebou brali. Potom to prišlo. Niečo zarachotilo a začínalo sa ozývať chrčanie. Vybehli sme ku dverám ale to už do vnútra prúdili nemrtvý. ,,Bež!" Zakričal som a rozbehol sa chdbou. Prudko som zabočil ale Jano ma schmatol za triko a zatiahol do zadu. Snažili sme sa dostať k východu ale začínali sme sa nenávidieť. ,,Chcípni!" Zakričal na mňa a zatiahol za regál na konci chodby. Asi 12 metrový regál sa začínal rútiť. Z poslednýc síl som uskočil a vyhol sa osudu placky. ,,Ty skurvysyn!" Zakričal som na neho keď po mne vystrelil. Okolo výril prach z pádu regálov a ja som vytiahol Five-Seven. Pár krát som po ňom vystrelil ale vždy sa vyhol. No nevšimol som si ako sa ku mne zozadu blíži nemrtvý. Dopadol na mňa celou svojou váhou a ja som bol nahratý. Skúsil som mu namieriť na hlavu ale moja zbraň skončila na jeho ramene. Vystrelil som a v ušiach mi zadunelo. Náboj prestrelil rameno a trafil hlavu. Zosunul som ho zo seba a rozhliadol sa. Vtom som zbadal Jana ako beží pomedzi trosky k východu. Rozbehol som sa druhou chodbou. Pár metrov od nás bol východ. Načiahol som sa za ním keď som sa uškrnul. ,,Prehral si." Zamrmlal som a zabodol som Janovy nôž do brucha. Potom som prudko potiahol. Na podlahu začali dopadať črevá a ja som sa smial. Strhol som z neho tašku a usmieval sa. Toto som nebol ja...

Takže tu je ďalší diel. Dúfam že sa páčil a Arigato! •.•