In The End

Tým A

O 2 mesiace
Práve sme sa vracali z rozvalín supermarketu. Možno by ste neverili ale stále sa tam nachádzalo dosť jedla. Za posledné dva mesiace som zabil takmer 700 nemrtvých, ale aj napriek tomu ich tu bolo ako nasraných.
,,Jeden... dva... tri... štyri..." spočítal som nemrtvých pred našou ulicou. Erko prebehol dopredu a rozsekol nemrtvému tvár. Nate zabodol druhému svoj nôž medzi oči a ostriekala ho krv. O ďalších dvoch som sa postaral ja. Podišiel som pred bránu a stlačil kľučku. Otvorila sa. Problém bol že sme vždy pri odchode zamykali. Vytiahol som svoju zbraň a prudko otvoril dvere. Vtrhol som do obývačky a namieril som na jedného z dvoch mužov v šedých plášťoch. Druhý však namieril na mňa a ten na ktorého som mieril ja pritlačil nôž na Magg krk. Stál som bez pohnutia a ani som nedýchal. Druhý muž sa pohol ale stále na mňa mieril. ,,Axel Sixx? Však?" Usmial sa na mňa. Bol vysoký a svalnatý. Pleť mal opálenú do brondzova a cez tvár sa mu tkvela jazva. ,,Moje meno je Leo. Potešenie je na mojej strane. A teraz sa obzri." Za sebou som začul kroky a Kennyho fňukanie. Kurva. Som v pasci. ,,Neboj. Pusti svoju zbraň na zem. Nechceme vám ublížiť." ,,Kdo ste?"spýtal som sa ale stále som nespúšťal zbraň.
,,Sme organizácia nového sveta. Našim cielom je vytvoriť liek. Nazývame sa tým A, a neďaleko máme základňu zhruba z 70 členmi." ,,Ako ti môžem veriť?" Zašepkal som.
,,Nemôžeš." Odpovedal pokojne. ,,Bol by som rád keby ste sa ku nám pridali. Jedla máme dostatok." ,,Rád by som to prerokoval z priateľmi." Obzrel sa na druhého a niečo mu povedal. Prikívol. ,,Súhlasím. Ale zlož zbraň." Rozbehli sme sa ku sebe. Magg sa na mňa hanblivo pozrela ale ja som ju ignoroval. ,,Poďme!" Zašepkal Erko. ,,Liek neexistuje. Ako chceš oživiť niekoho kdo už je mrtvý?" Odvrkol som mu sucho. ,,Musí to ísť." Začali ostatný. Postavili sa a Erko povedal Leovi ,,Súhlasime, chcem to vrátiť späť za každú cenu!" Leo sa usmial. Erko mi podal ruku. Pozrel som sa na neho. Prijal som ju. Zbalili sme veci a išli za Leom. Možno to bola pasť. Neveril som im.

O 3 mesiace
Sedel som na streche mrakodrapu a pozoroval okolie. 3 mesiace tréningu a výprav ma zocelili viac než čokoľvek. Počet členov sa zvýšil viac ako o 40 a zásoby jedla sa zvyšovali. Podarilo sa nám získavať slnečnú energiu a vodu z vodárne sme napojili na čističku v centre základne. Všetko vychádzalo. Dokonca by som povedal že aj výskum pokročil. Usmial som sa a obzrel sa za seba. Stál tam Erko v šedom plášti a gumákoch. Všetci z naších jednotiek vyzerali rovnako.
,,Ideme." Postavil som sa a pozrel do hĺbky. Všetko bolo také malé. Do základne to bola asi polhodina pešo. Prechádzali sme cez park. V skupine bolo veselo a nikdo si nerobil starosti.
Začínal som mať však divný pocit. To sa však potvrdilo až potom čo som zbadal päť postáv...

Takže tu je po dlhšej dobe ďalší diel. Mimochodom diely budú vychádzať v pondelok, stredu a piatok. Cez výkend uvidím xD.