Burning

3.

Niekedy je život komplikovanejší než sa zdá a to len našou hlúposťou.Vlastne,kôli mojej hlúposti som sa dostal až sem a ubíja ma pomyslenie na to že v tejto diere mám stráviť pol rok ak nie viac.Ak sa z tadeto dostanem v poriadku a nezbláznim sa, prisahám Bohu,že sa už v živote nedotkenm drog a alkoholu a budem ....Proste budem dobrým synom a skvelým idolom,za ktorého sa moje beliebers nebudú musieť hanbiť.

Prstami som si prešiel po končekoch vlasov a usmial som sa nad tým,nad čím som premýšlal.Dá sa povedať,že som si dal slub,ktorý dúfam dodržím a od teraz budem robiť len správne rozodnutia.

Urobil som hlboký nádych a potom som vzduch z mjich plúc vydýchol a zatvoril som si oči.Snažil som sa zaspať,aby som nemusel myslieť na to ako som všetkých sklamal.Moju mamu,ktorá je pre mňa všetkým a taktiež mojich Beliebers,pre ktorých som VŠETKÝM zase ja....

Z driemot ma vyrušil krásny dievčenský hlas,ktorý išiel spoza dverí.Postavil som sa z postele a stlačil som klučku na dverách.

''Do riti! ''Zamknuté.Smutne som si vzdychol a oprel som sa o dvere.Pomaličky som sa zošuchol na zem a počúval som ten nežný dievčenský hlas,ktorý sa niesol celou chodbou,ktorá bola za mojimi dverami.

Hlas bol stále silnejší a teraz som už rozpoznal slová.Bolo to niečo ako volanie o pomoc? možno ...

''Suzan? kde si? ... Suzan?'' trochu mi naskočila husia koža,pretože to bolo dosť čudné.Nepripadalo mi to normálne,skôr ako z nejakého hororu.

''No tak ozvy sa...Suzan?'' okrem hlasu som teraz započul aj kroky,ktoré sa blížili k mojej izbe.Boli stále počutelnejšie,no jej hlas už nebolo počuť.Odsunul som sa troxhu od dverí a hlavu som položil na zem tak,aby som videl pod dvere.Svietilo sa tam no žiadny tieň som nevidel.

''Suzan?'' skríklo dievča tak hlasno až ma miklo.Srdce mi bilo ako splašené a môj dych bol zrýchlený.Počul som ako niečo spadlo na zem a o pár sekúnd som počul vela krokov a hlasy.

''Zober ju do izby.'' ten hlas mi bol povedomý.Jasné to je ten psychiater.Hlavný doktor či čo.Videl som pod dverami tieň a do klúčnej dierky niekto vopchal klúč.V momente mnou trhlo a lahol som si do postele.Zakril som sa paplónom až po uši a robil som sa že spím.Niekto vošiel do izby a zapálil svetlo.Potom zhasol a znovu zatvoril dvere.Cítil som sa ako keby som fakt bol v nejakom psychopatickom horore.Rukou som si prešiel po tvári a snažil som sa zaspať.Aj keď po tom čo sa stalo to bude nemožné.

Ďalší deň.

Sedel som v hracej miestnosti a pozeral som sa von oknom.Všade na zábradlí boli trne a raz za hodinu prešiel po dvore strážnik aj so psom.Práve pršalo a vlastne aj som to potreboval,pretože dášť ma ukludňuje a zároveň fascinuje...

Obzrel som sa za seba a uvidel som plno detí a teenagerov približne v mojom veku ako sa hrajú alebo len tak sedia a pozerajú sa do blba.Oči ma padli na dievča ,ktoré vošlo do miestnosti.Mohla mať približne tolko rokov ako ja.Mala hnedé dlhé vlasy a okuliare,ktoré mala trochu skrivené.Na sebe mala biele šaty až po zem a v ruke držala plyšového macka.Vyzerala tak staro ako ja,no zároveň mi pripomínala šesť ročné dievčatko.

Trochu sa pohlo z miestapri dverách a urobila pár krokov do predu.Potom zastavila a poobzerala sa po miestnosti.Na pár sekúnd sa mi pozrela do očí a potom znovu urobila pár krokov až ku kreslu,ktoré bolo v kúte pri najväčšiom okne.Sadla si a pevne zvierala v rukách svojho plišáka.Vyzerala úplne nepríčetne.

Pozeral som sa na ňu pár hodín bez pohnutia.Sedela tam tak isto ako keď si tam sadla a kebyže sa jej hrudník nezdvýha,myslel by som si že je mrtva.

''Bieber návšteva.'' niekto zakričal a zobudil ma z môjho tranzu.Postavil som sa a kráčal som ku Kate.Ukázala mi kade sa dostanem do ''návštevovne'' a potom sa vrátila k tomu čo robila predtým.Kráčal som chodbou a vošiel som do malej miestnosti,kde som uvidel stáť moju mamu.Pozerala sa na mňa tak previnilo.Vyzerala vyčerpane a zničene.Podišiel som k nej a skôr než stihla niečo povedať som ju objal a pobozkal na vlasy.

''Chýbala si mi.Tak velmi,že sa to nedá ani opísať.'' šepol som a odtiahol som sa od nej.

''Aj ty mne.A mrzí ma to že si tu.'' keď to povedala,sklonila hlavu a ja som ju znovu objal.

''Mami ja to chápem.Nie je to tvoja vina a slubujem,že už nikdy nebudeš zo mňa sklamaná.Slubujem ti to!" šepol som jej do vlasov a ona sa odtiahla.

''Velmi ma to mrzí.Mrzí ma že som dopustila,aby sa to stalo.'' pohladil som ju jemne na líce a pobozkal som ju na čelo.Som asi ten najhorší syn na svete.Ako môžem dovoliť aby jediný človek na svete,ktorý ma miluje a vždy je tu pre mňa bol smutný a nešťasný?

Dosť dlhú chvílu sme tam len tak stáli v objatí a potom prišla Kate.

''Je mi lúto,že vás musím vyrušiť,ale musíte ísť.'' povedala a mama mi podala tašku s vecami.Rozlúčil som sa s ňou a išiel som do izby.

Vybalil som si všetky veci z tašky a zastavil som sa pri fotoalbume.Sadol som si na postel a otvoril som ho.Musel som sa usmiať,pretože prvá fotka bola s mojou mamou keď som sa narodil.Bola taká šťastná....Ďalšia bola s mojími starými rodičmi.

Zatvoril som album a položil som ho na stolík .Postavil som sa a vyšiel som z izby na večeru...Sadol som si na volné miesto pri Kate a znechutene som jedol večeru.

''Suzan? no taak? kde si?'' zase ten jemný dievčenský hlások! Kate sa okamžite zdvyhla a vyšla z miestnosti.Nedalo mi to ale išiel som za ňou.Bežala po chodbe a potom zabočila do prava urobil som to isté,ale keď som to urobil zastavil som a spravil som krok s5.Zabočil som sa roh a nenápadne som sa pozeral na Kate ako dáva injekciu dievčaťu s macíkom.Potom tam pribehol ďalší doktor a zobral ju na ruky.Kate sa otočila a ja som sa rozbehol do svojej izby.Zabuchol som dvere a lahol som si na postel.

Od kedy som tu a je to dosť krátko som mal otázok viac než dosť,ale komu ich položím?Cítim sa tu taký osamelý.....

Tak čo si myslíte čo sa bude diať dalej?

Ďalšia časť bude ak na tejto bude 10hlasov + zopár komentov,ktorými ma potešíte aká je moja story :D :D

lúbim vás :33