Burning

8.

Ďakujem vám strašne moc za každé prečítanie,za každý hlas či koment.Znamená to pre mňa velmi a dúfam,že aj táto časť sa vám bude páčiť :) a prepáčte mi,že tak dlho trvalo,kým som to napísala ale v tomto teple mám úplne vymytý mozog -_- :D

Vošla som do jeho izby a musela som sa usmiať nad predstavou,že celý čas čo Jasmine bude trpieť a prosiť o život tak ako tá malá suka Liah,bude Justin pokojne spať a nič proti tomu nezmôže.

Položila som mu tácku s jedlom na stôl a išla som za Bobom,ktorý už netrpezlivo čakal pred Jasmininou izbou.

''Si tak sexy '' povedala som a pobozkala som ho na pery.Uškrnul sa a chytil ma za zadok.

Milujem ho a aj on mňa! Sme dokonalý pár.Usmiala som sa a vošli sme do Jasmininej izby.Sedela na postely a pozerala sa do blba,no ako náhle si nás všimla vstala z postele a presunula sa ku stene.

''Nám nikam neujdeš!"" zasmiala som sa a pozerala som sa na jej uplakanú tvár.Musím priznať,že mi to robí strašne velkú radosť,keď niekto trpí.

''Prosím neubližujte mi.'' hovorila to stále dookola ako keby jej to pomohlo-_-.Bob k nej pristúpil bližšie a z vrecka vytiahol injekciu.Hneď ako ju zbadala začala vrieskať ako zmyslov zbavená.

''Kurva! prestaň kričať! aj tak ti to nepomôže!'' strelila som jej facku,ktorá jej hlavu odrazila do steny.Konečne stíchla! Bob jej pre istotu vpichol injekciu a prehodil si ju cez plece.Ja som zatial všetky jej veci nahádzala do vreca,ktoré potom spálim.

Išli sme cez chodbu a ja som sa pre istotu stále obzerala či nás niekto nesleduje.Konečne sme vyšli von a Bob ju hodil do kufra.Vrece s jej vecami som dala tiež do kufra a vyrazili sme preč.

Z pohladu Nicole (dievčatko z čajového večierka)

Započula som krik,ktorý ma zobudil.Zapálila som lampičku a nakukla som čo sa deje na chodbe.

Uvidela som Kate a Boba ako niekam odnášajú Jasmine.Nechcela som aby ju odniesli lreč.Urobia jej niečo zlé! Tak ako aj Liah! vyšla som z izby a po špičkách som sa dostala do Justinovej izby.Otvorila som dvere a uvidela som spiaceho Justina.

Podišla som ku nemu a potriasla som s ním.No on si chrápal ďalej.

''Justin! Prosím! musís pomôcť Jasmine! iba ty jej vieš pomôcť.!'' triasla som s ním stále viac a viac ale bolo to na nič.Natiahla som ruku po pohár plný vody a vyliala som mu to na tvár.Ani sa nepohol.

Budem ju musieť zachrániť ja! Na stolíku mal položený malý papierik,na ktorý som napísala Jasmine zobrali preč.Išla som jej pomôcť Nicole

Dala som mu ho do ruky a zavrela som mu ju.Vyšla som z jeho izby a utekala som von z budovy.Nenápadne som prešla popri vrátnikovy alebo kto to je a v momente ked som vyšla von som to olutovala.Narazila som do Boba.

"Nicole čo tu robíš ?" opýtal sa ma a začínal byť nervozny.

"Ja ... ehm... nevedela som spať a v altánku som si poobede nechala náramok."

"aha.A nevidela si nič čo sme robili s Kate?." opýtal sa a ja som pokívala že nie.

"Okej.Ale aj tak pôjdeš s nami." povedal a pichol mi injekciu....

Z Pohladu Justina

Zobudil som sa na strašnú bolesť v hlave.Chcel som si ju chytiť ale všimol som si,že v ruke mám papierik.

Prečítal som si to a v hrdle sa mi začala robiť strašne velká guča.Neverí,že to urobili! Malo to byť až o dva týždne a ja by som ju zachránil! Zajtra! Teda skôr asi už dneska! Postavil som sa z postele a vyšiel som z izby.

Všade bolo hrobové ticho.Z budovy som sa dostal v pohode,bez problémov.

A čo teraz? Kde pôjdem? Obzeral som sa všade naokolo a vedel som,že mohli ísť iba jednou cestou,ktorá tu je.Psychiatria je vzdialená od hlavnej cesty asi 15 kilometrov,no asi po 10 kilometroch je odbáčka do prava.Zabočím tam a dúfam,že  ich nájdem.

Práve začalo vychádzať slnko a ja  som bez vody a jedla.V papučkách a pyžame to bude velmi príjemné -_-.

Rozopol som si nočnú košelu a vyzliekol som si ju,pretože mi bolo trochu teplo.Prehodil som si ju cez plece a prezrel som si moje telo.

Chýbajú moje beliebers,ktoré vždy pištali ked ma videli.Chýba mi ten pocit spievať pred nimi a predvádzať sa....VZdychol som si a svoje myšlienky na ne som teraz dal na bok.

Konečne som zabočil na odbáčku doprava....

Z Pohladu Jasmine

Ked som sa prebrala a otvorila oči,uvidela som,že sme v skladisku alebo starej továrni.Chcela som si sadnúť,ale bola som priviazaná,dokonca som mala ústa prelepené lepiacou páskou.

Poobzerala som sa trochu lepšie a zbadala som Nicol.Dočerta! čo tu robí? ...Trochu sa pomrvila a otvorila oči.

"Konečne si sa prebrala!" prišiel ku mne Bob a kopol ma do brucha.Celým telom mi prešla ostrá bolesť,ktorá časom trochu ustala.Do očí sa mi nahrnuli slzy a počula som Nicole ako začala vzlykať.

"Neboj sa bude to rýchle." ubezpečila ma Kate,ktorá si čistila zbraň.Toto nemôže byť môj koniec! Nie!. Justin mi to predsa slúbil! Neznášam ho! Prečo slúbil niečo čo je nemožné?

Snažila som sa rozviazať povrazy na rukách,ale boli až príliš silno zatiahnuté.Nemohla som urobiť nič! Ten pocit bezmocnosti je strašný.

Pozerala som sa na nich ako si to všetko plánujú. Zastrelia nás a potom zakopú na mieste kde nás nikto nenájde! Hovoria,že sa možno zbavia aj Justina,pretože bude nabeton robiť problémy.

Chýba mi! Aj ked ho poznám len pár dní.Teda poznám ako poznám,ale aj tak mi je za ním smutno.Tie jeho krásne čokoládové oči,ktoré som prvýkrát uvidela.A ten jeho úsmev.Proste, bola som aspoň na pár sekúnd šťasná,ked sa na mňa čo i len pozrel.

Pozrela som sa znovu na Nicole,ktorá bezhybne ležala na zemy a slzy jej stekali po tváry.Chcela som ju objať a dať jej istotu,že sa jej vlastne nám, nič nestane.

"Sme pripravený Bob!" povedala Kate a podišla k Nicole.Chytila ju za vlasy a potiahla blyžšie ku mne.

"Bude to rýchle! " šepla Kate a vytiahla z riflí zbraň.Namierila ju na Nicole a ...

Z Justinovho pohladu

Stále som kráčal po ceste,ktorá vyzerala ako cesta len preto lebo bola vyšliapaná autami .. (hádam viete ako to myslím :D žiadny asfalt proste prírodná cestička )

Na nohách som už asi tri hodiny a som smädný,hladný a slabý.Dúfam,že soon niečo uvidím.(Musela som :D)

Tričko,ktoré som mal prevesené cez plece som si dal na hlavu,pretože slnko začínalo trochu pripekať.Po celom tele mi stekali kvapôčky potu,ktoré majú človeka schladzovať.No,mne je stále teplejšie a teplejsie.

Išiel by som stále rovno,kebyže si nevšimnem budovu,ktorá bola odomňa zvdialená asi tak dva kilometre.Vyzeralo to ako skladisko.Išiel som bližšie zistiť či tam nie je nejaká voda.

Tákže máte konečne dalšiu časť ;)  Dalšia bude ked na tejto bude 20 hlasov 200+ prečítaní a nejaké komentíky :) Lúbim vás