Burning

6.

Musím priznať,že aspoň na chvílku som na všetko zabudol.Aj keď ten čajový večierok by bol určite lepší s čajom.

Po večery som musel vydrhnúť chlapčenské záchody svojou zubnou kefkou.Dôvod mi neuviedli,ale typujem,že to je začiatok toho pekla čo mi slubovali.Postavil som sa a poobzeral som celý záchod,či som náhodou niečo nevynechal.Musel som sa usmiať,pretože z podlahy sa dalo kludne aj jesť.Kefku som zahodil do prvého smeťiaku a kráčal som do izby.

Hodil som sa na postel a od vyčerpania som hneď zaspal.

Z pohladu Jasmine (Pred troma rokmi)

''Mami.Prepáč.'' šepla som a chcela som sa jej rozbehnúť do náruče a aspoň raz pocítiť lásku,ktorú mi nikdy nedala.Lenže nemôžem.A prečo?Pretože moja vlastná matka ma zavrhla! Som jej iba napríťaž a to čo som urobila jej len pomohlo,aby sa ma mohla zbaviť.Nikdy ma nemilovala ako dcéru.Nikdy ma nebrala ako súčasť jej života.No, ja som až príliš naivná čakala ,že sa jej city ku mne zmenia.No bolo toho na mňa príliš.Preto som urobila to čo som spravila.Podrezala som si žily.Chcela som ukončiť moje trápenie a vlastne aj jej.Nanešťastie môj plán nevyšiel tak ako som chcela.Zachránili ma a mama ma dala sem.

''Nechaj si to ospravedlnenie pre seba! Ako si to mohla urobiť? Všetci na mňa budú teraz ukazovať prstom.Si strašne hlúpa.Presne tak ako tvoj otec! Dúfam,že tu zhniješ!" povedala a nahodila ten jej povýšenecký úsmev.Otočila sa na opätkoch a odišla.Po tváry mi stekali slzy a neudržala som. v sebe.Rozplakala som sa ako malé decko.Viem ,že ma nikdy nemilovala,ale je to moja mama a ja ju mám rada. 

Lahla som si na postel a schúlila sa do klbka.

Keď som sa zobudila všetko bolo tak ako keď som zaspala.Pošúchala som si oči a vstala som.Dvere boli otvorené tak som vyšla na chodbu a započula som detský smiech.Nasledovala som môj sluch,ktorý ma doviedol do herne? ...Všetci stíchli ako náhle ma zaregistrovali.Potom jedno asi štvorročné dievčatko prišlo bližšie ku mne a podalo mi macíka.

''Ja som Liah.'' povedala a usmiala sa.Chytila ma za ruku a ťahala ma k ostatným.Sadla som si na stoličku a zobrala som si ju na kolená.

''Ako sa voláš ty?'' opýtala sa ma zase sa usmiala.Mala krásny úsmev,ktorý donútil nahodiť úsmev aj na mojej tváry.

''Som Jasmine.'' potom čo som sa zoznámila s ostatnými som asi po prvýkrát v živote pocítila,že na mne niekomu záleží.Aj keď sú to len malé deti a som s nimi len pár minút,dodali mi trochu sily.

Asi dva mesiace potom čo ma sem matka zahodila sa stalo niečo,čo zmenilo môj život v blázinci na nespoznanie.

Zobudila som v noci asi okolo tretej.Potrebovala som ísť nutne na záchod,inak by podomnou zostala mláka.Vstala som a obula somsi moje huňaté papučky.Dvere mi našťastie nechávali otvorené.Išla som na wécko a urobila som potrebnú hygienu.Cestou s5 som započula detský plač.Musela som zistiť kto plače a ukludniť ho.Išla som dlhou chodbou a na konci boli pootvorené dvere.Detský plač sa stupňoval a ja som začínala mať strach,no aj tak som musela zistiť čo sa deje.Opatrne som sa priblížila k dverám a hlavou som nakukla dnu.Uvidela som niečo odporné.Liah sedela nastoličke priviazaná a cez ústa mala prelepenú lepiacu pásku....

Z Justinovho pohladu .... prítomnosť

Ráno ma zobudila Kate.Mykala do mňa až kým som neotvoril oči a hneď ma potiahla za ruku.

''Kam ideme?'' opýtal som sa a márne čakal na odpoveď.Ťahala ma do kuchyne a hodila a na stoličku.

''O hodinu budú raňajky a ty dovtedy poumývaš riad zo včera!" mykla hlavou na pravo.Pozrel som sa tam auvidel som drez plný riadu. 

''to budem mať zachvílu.'' zasmial som sa a postavil.

''si si istý?'' opýtala sa a uškrnula.Obyšla ma a odtiahla záves.Zostal som šokovaný.Boli tam asi 4 vedrá špinavého riadu.Pozrel som sa znovu na Kate,ktorá podišla k druhému závesu.Ďalšie štyry vedrá.Potom pomalým krokom podišla ku mne a naklonila hlavu ktej mojej.

''Uži si to.'' šepla a odkráčala budiť ostatných.

VZdychol som si a pustil som sa do umývania riadov....

Ked som bol asi v polke započul som nožnice.Viem je to divn,ale fakt som počul ako niekto strihá s nožnicami.Nebolo by to až tak divné keby tu nebol zákaz vstupu.Otočil som kohútikom na lavú stranu,aby voda prestala tiecť a išiel som sa ta pozrieť.Vyšiel som na chodbu,no nikto tam nebol.Ale ten zvuk som stále počul.Zistil som,že ide z dievčenských toaliet.Mám tam ísť? sám pre seba som sa opýtal a vstúpil som dnu.Ak ma tu niekto uvidí budem týžden bez jedla! minimálne.Pomyslel som si.

Poobzeral som sa a uvidel som Jasmine.Sedela na zemy a v rukách mala nožnice.Chcela si podrezať žily.

"Jasmine!" skrákol som a čupol som si k nej.Nožnice som jej vytrhol z rúk a objal som ju.

"Pšt.Všetko bude v poriadku." šepol som a pobozkal som ju na vlasy.Obímala ma tak silno,ako keby to bolo jej posledné objatie.Nechcel som aby bola smutná.Nie nie som do nej! len proste žiadne dievča by nemalo byť smutné,nešťastné a zničené.

"Justin! prosím dostaň ma odtialto!" pozrela sa na mňa a z očí sa jej stále kotúlali slzy.

"Obydvaja sa z tadeto dostaneme!Slubujem!." nútene som sa usmial,aby sa cítila trošku lepšie.Zabralo to.

"Dobre.Verím ti." šepla a stále ma objímala.Hladkal som ju po chrbte a v tom.....

Dúfam,že sa vám páči :D inak ste úžasný :)) tolko hlasov a komentov :D proste ste skvelý ;) .... takže tu máte konečne časť :* Hlasujte komentujte a čítajte :) dalšia bude ked tu bude 10 hlasov :)