Burning

4.

"Justin.'' šepkala mi do ucha. Hral som sa s jej krásnymi vlasmi,ktoré som si obmotával okolo prsta.Robil som to stále dookola.Nemal som chuť prestať s tým.Popritom som vdychoval jej jemnú vôňu ,no stále som mal zatvorené oči. Nemal som totižto odvahu otvoriť ich a pozrieť sa na ňu.

Ležali sme spolu na mäkučkej tráve a držal som ju v obajtí.Hlavu mala položenú na mojom hrudníku a počúvala tlkot môjho srdca.Aj keď som sa na ňu nepozeral,vedel som,že sa usmieva....

''Justin.'' znovu šepla a mňa začala naplňať zvedavosť.Otvorím oči? alebo nie..? Napokon som sa rozhodol a otvoril som ich.

Predomnou bola krásna lúka a ešte krajšie dievča,ktoré mi ležalo na hrudníku.Po chvílke zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa.Koneče som videl jej tvár.Bola nádherná.Pozerala sa mi do očí a usmievala sa.Potom jej úsmev z tváre zmizol.

''Deje sa niečo?'' povedal som a cítil som ako sa mi trasie hlas.Priblížila sa k mojej tvári a stále sa mi pozerala do očí.Bál som sa čo príde ďalej...

''Justin" znovu šepla ... '' pomôž mi.'' ...

Zobudil som sa na hlasný výkrik.

''Suzan... prosím.'' vrieskala ako o život.Bolo to zase dievča zo včera.Lahol som si znovu do postele a zapchal som si uši,aby som ju nepočul.No bolo to snáď nemožné,kôli jej prenikavému hlasu.

Potom stíchla...

Trochu sa mi ulavilo,no hneď na to som si spomenul na ten sen.Bol fakt divný...Dievča,ktoré som v živote nevidel ma žiadalo o pomoc.Jej tvár som mal stále pred očami.Najprv sa usmievala a potom jej úsmev zmizol.Priblížila sa mi k tvári a žiadala ma o pomoc.Viem,že to bol len sen,ale nemohol som si pomôcť.Chcel som vededieť s čím jej mám pomôcť.

Možno potrebovala pomoc s uspokojením. Zaškeril som sa nad touto myšlienkou a lutoval som,že som ten sen nesníval až dokonca.

Lahol som si na bok a privrel som oči...

Už som tu celý týždeň a všetky dni mi pripadajú rovnaké.Zobudím sa idem na raňajky,potom lieky,obed,''herňa'' v ktorej vždy sedím na tom istom mieste a pozerám sa na Jasmine.Tak sa volá dievča s plyšákom.Dozvedel som sa to od ostatných pacientov.Potom večera a stále opakujúci sa sen , z ktorého ma zobudí Jasminin krik.

A zase som pri Jasmine.Niečo ma na nej fascinuje a frustruje ma to,že neviem zistiť čo to je.Na prvý pohlad je to nornálne dievča,po ktorom by sa obzrel nejden chalan. No, keď sa vám pozrie do očí je to ... Neviem to ani opísať.Je tam proste smútok no zároveň radosť.Pozerá sa ti až tak hlboko do očí,akoby ti videla až do duše.Možno je to asi tým,že ju každú chvílu dopujú liekmi na ukludnenie.

Chcel som o nej vedieť viac,no Kate a aj ostatný lekáry mi to nechcú povedať.Dokonca ani jej meno,ktoré som si musel zistiť iným spôsobom.Chcel som k nej podísť bližšie a prihovoriť sa jej,no vždy ma niekto zastavil.Akoby bola prezidentova dcéra.Teda,ani ona nie je až tak strážená ako Jasmine.

Postavil som sa a išiel som do svojej izby.

''Dávaj pozor!" povedal chlapec,ktorý sa rozplakal potom čo som mu omylom strčil šachy...

''sorry.'' ani som sa neobzrel,pretože som si všimol,že Jasmine nie je na svojom mieste.

Otočil som sa do zadu a uvidel som ako pomáha zbierať šachy.Podišiel som k nej a čupol som si.

''ahoj.'' šepol som a snažil som sa usmiať čo najmilšie.No,Jasmine sa na mňa ani nepozrela.Zodvihla poslednú figúrku a vrátila sa na miesto.

Na večeru som vôbec nemal chuť.Chcem ísť domov! zúfalo som sa rozprával sám so sebou.

Som na dne ! ... Potom som si spomenul na fotoalbum.Odokril som perinu a doplazil som sa ku stolu.Načiahol som ruku a zobral som fotoalbum.Otvoril som ho na poslednej strane.Bingo! Moja jediná záchrana aspoň na pár hodín.Vybral som zázračnú tabletku a prehltol som ju.Dole krkom to išlo dosť ťažko pretože som pri sebe nemal žiadnu vodu.Lahol som si naspäť do postele a čakal som kým to zaberie.

No zaspal som a zase sa mi sníval ten istý sen.Dievča,ktoré ma prosilo o pomoc...A potom ma niečo zobudilo.Jasminine výkriky to neboli,vlastne všade bolo úplné ticho.Potom som započul ako niekto odomyká dvere.Nikto dnu nevošiel.Využil som to a vybehol som opatrne von z izby.

''Justin .'' otočil som sa a uvidel som ako Jasmine zašla za roh.Bežal som za ňou a počul som ako sa smeje.Musel som sa smiať aj ja pretože som bol šťastný.Nevedno prečo.

Zastavila a počkala ma.Chytil som ju za ruku a kráčali sme po chodbe.

''Justin?'' pozrel som sa na ňu a pramienok vlasov som jej zastrčil za ucho.

''áno Shawty?''

''Musíš mi pomôcť.Ja nie som blázon." povedala a znovu začala utekať.

''Jasmine.Prosim počkaj.'' kričal som na ňu,no ona bežala ďalej.Pomaly mi dochádzal dych a strácala sa mi z očí.Potom zrazu zastala a spadla na zem.Dobehol som ju a klakol som si k nej.

''Jasmine.No tak! preber sa prosím! '' dával som jej jemné facky,aby sa prebrala.Skôr než som stihol zaregistrovať sa k nám hrnuli doktory.Odtiahli ma od nej preč a dali jej injekcie.

Tákže máte ďalšiu časť. Ako sa vám páči? asi ste z tohoto zmetené,ale časom všetko pochopíte. ;) 10 hlasov a bude ďalšia :*