Burning

2.

Po tom čo ma priviezli s reznými ranami na rukách do nemocnice a vypočúvali sa doktor aj s mojou mamou rozhodli poslať ma na psychiatriu.Z chudoby cez bohatstvo sa dostať až sem.Aké úbohé.

Cítim sa tu ako vo väzení.Na všetkých oknách sú mreže,na každom kroku sú bachary v mojom prípade doktory a jedlo tu chutí ako grcka.No ,vlastne jeden rozdiel by sa tu našiel.Namiesto vrahov a zlodejov sú tu blázni.Dokonca som na samotke,pretože som bol na doktorov agresívny,no to si nanešťastie alebo skôr našťastie nepamätám.

Stále nemôžem uveriť,že som si podrezal žily.A nemôžem si na to ani spomenúť.Lahol som si na druhý bok,pretože tento som mal už zaležaný.Obzeral som si rany na zápästiach a keď som počul nejaké kroky,rýchlo som si ich obviazal a robil som sa že spím.

Počul som ako niekto odomiká dvere a potom ženský hlas.

''Pán Bieber poďte s nami.'' úplne ako väzeň! ...Sadol som si a uvidel som pred sebou malú útlu sestričku,ktorá mohla mať tak okolo 30 rokov.

''Tak šu šup. Pán domkor vás čaká.'' Mal som tolko otázok,ale bude lepšie keď sa ich opýtam toho doktora.Išli sme dlhou bielou chodbou na ktorej blikali svetlá.Bolo to ako v dákom horore.Preglgol som slinu a vošiel som do miestnosti,do ktorej ma zaviedla sestrička.

''Dobrý deň. Sadnite si.''

Sadol som si na stoličku pred jeho stolom a hral som sa s prstami.Asi 5 minút sme sa pozerali na seba bez sova ako dementi.

''takže viete prečo ste tu?" odpil si z kávy,ale popritom ani nemykol okom a pozeral sa na každý môjpohyb.

''Viem len tolko že som sa podrezal.Ale fakt si to nepamätám a ak som to urobil tak ma to velmi mrzí.''

''To je len časť z dôvodov prečo sme sa ja a tvoja matka rozhodli dať ťa sem.''

''Lenže ja nie som žiadny blázon.Preto sem nepatrím!" povedal som naštvane a začal som si žmohliť tričko.

''Nikto nepovedal že si blázon.Chceme pre teba len to dobré... '' nachvílu sa odmlčal a hovoril ďalej. '' Si tu hlavne kôli drogám,ktoré berieš.Zatemňujú ti mozog a ty nevieš čo robíš a dokonca si to aj nepamätáš ako to že si si podrezal žily."

''Fajn tak s tým prestanem! a teraz ma môžete konečne pustiť.'' .

''Justin! to nieje sranda.Hovoríme tu o tom že môžeš ublížiť nie len sebe ale aj niekomu inému.Preto podstúpiš liečbu,ktorá bude trvať pol roka ak budeš spolupracovať.''

''takže tu mám stráviť pol rok ?" nadvihol som neveriacky obočie a snažil som sa zhlboka dýchať.

''Presne tak.Musíš sa s tým vysporiadať ak chceš aby bolo všetko zase tak ako predtým.Takže môžeš sa vrátiť na izbu.Cestou sa zastav za Sestričkou Kate,ona ti vysvetlí ako to tu chodí.'' Postavil som sa a odišiel som.Po pár krokoch som sa oprel o stenu a rukou som si orešiel po vlasoch.Toto nie je pravda! Určite sa mi to len sníva.! Však veď ešte pred pár dňami bolo všetko OK.Ako sa to môže tak rýchlo posrať? vzdyvhol som si a išiel som za Kate.

''Takže Justin...Každý deň o siedmej sú raňajky,ktoré ti nniekto prinesie do izby.O jedenástej si prídeš pre dennú dávku liekov,o dvanástej je obed.Obeduje sa vždy v jedálni aj s ostatnými pacientmi.Potom máš možnosť byť s ostatnými v hracej miestnosti alebo budeš v izbe.A nakoniec je večera...No a ešte som skoro zabudla,sedenia s pánom doktorom budú podla toho kedy to on povie.A teraz už môžeš ísť do izby.''

''Okej." išiel som do izby a lahol som si na postel.Všade okolo mňa bola biela stena.Okrem nej tu je jeden malý stôl a stolička no a ešte zamrežované okno.Super!

páči ? :D dúfam že áno a prepáčte za chyby ale story píšem na tablete takže tak .... ďalšia bude zajtra alebo v utorok ;) a poprosím follownite ma :D NikuKralinov :)