Broken Mirrors /sk/

3. Kapitola

  Kto alebo čo ma to pozoruje?!?!
Ráno som sa zobudila na lúče slnka prenikajúce cez moje okno. Samozrejme, v ruke s tou knihou. Unavene som si sadla na posteľ a pozerala si ju. Otvorila som ju, pozerala som si precízne každú jednu stranu. Snažila som sa rozlúštiť čo i len jedno slovo... no nedokázala som to. Ešte dlho som si nad tým lámala hlavu, až som to vzdala. Tak som si pozerala obrázky. Boli tak realistické... normálne by som verila, že také veci existujú.
,, Zoji, raňajky! " počula som naraz zakričať mamu. Pomaly som vstala z postele a išla sa posadiť za stôl. Knihu som si nechala v ruke.
,, Sú lievance, " povedala mama a položila na stôl tri taniere.
,, Mňam... " povedala som a s chuťou som sa pustila do lievancov.
,, Inak mami, " začala som debatu.
,, Nevieš čo je to za knihu? " mama sa pozrela na tú knihu čo som mala v rukách a pokrútila hlavou. Následne sa pozrela divne na otca.
,, Nie miláčik... netuším čo je to za knihu. " povedala trocha bojazlivo. Chcela som jej ešte na to niečo povedať, no mama ma predbehla.
,, Čo budete dnes robiť? " spýtala sa mňa a otca. Vyzeralo to akoby iba chcela rýchlo zmeniť tému. No prečo?...
,, Ja budem robiť veci do práce... " povedal smutne a unavene otec. Má práce v poslednej dobe vyše hlavy.
,, Ja budem asi robiť v záhrade, už nám to tam zarastá... " povedala mama a rukou ukázala na okno.
,, Ja... pôjdem von. " povedala som zamyslene. Síce neviem s kým, ani kam...ešte stále som rozmýšľala nad tou knihou. Pomaly som sa premiestnila späť do izby a pozerala si tú knihu. Z pozerania ma vytrhol môj telefón. Mala som tam správu od Gigi:

9:11 67% [] nová sms :
BFFka : Ahoj nakoniec sme nešli... ideš von? Ja by som išla...Napíš. :*

Neváhala som a odpísala jej. Potešilo ma, že jej môžem všetko povedať... no všetko?

9:12 67% [] rozpísaná správa :
Ja : Jasné... tak o 10 min v parku? Mám ti toho čo povedať!!! Kamarátka v núdzi! <3

Nakoniec som sa rozhodla, že jej všetko poviem. Vždy som jej hovorila tajomstvá... a vždy mi pomohla. Samozrejme to tak platilo aj naopak.

9:12 66% [] nová sms :
BFFka : Okej <3

Vypla som mobil a hodila ho do modrej tašky čo si zoberiem so sebou. Hodila som tam aj knihu. Musím jej ju za každú cenu ukázať. Obliekla som si zelenú mikinu, hodila na seba roztrhané čierne rifle a vyšla. Park nebol moc ďaleko od môjho domu, takže som tam bola rýchlo. Sadla som si na lavičku a otvorila mobil, že jej napíšem že som už tu. No vyrušil ma hlas.
,, Ahoj. " mykla som sa. Ten hlas mi bol povedomý. Bol to on.
,, Ahoj Tobias! " povedala som a otočila som sa naňho. Naklonil sa ku mne. Pozrel sa na mňa tými jeho krásnymi hypnotickými očami.
,, Je tu voľno? " spýtal sa a rovno si sadol vedľa mňa.
,, Prepáč nemám tu tú tvoju mikin..." povedala som no on ma prerušil.
,, To je v pohode. Tak nabudúce... " dodal a záhadne na mňa usmial.
,, Čo ty tu? " spýtala som sa ho nenápadne. Stále som sa pozerala do jeho modrých očí. Boli naozaj krásne.
,, Len tak sa prechádzam... spoznávam mestečko... a ty?" Odpovedal mi a zasmial sa. Bol strašne milý.
,, Ja tu čakám na kamarátku. Si nový že? " neprestala som s výzvedaním. Na toto sa zatváril trocha vystrašene. Akoby ho niečo zarazilo. Akoby nevedel čo povedať. No nakoniec zo seba vykoktal:
,, Eehm.. hej som nový... inak... už musím ísť. Ahoj. " povedal naraz a posledný krát sa na mňa usmial a odišiel. Ani som nestihla odzdraviť.
,, Kto to bol? " spýtala sa ma Gigi. Asi tu už bola dlhšie.
,, No... Tobias. Kamarát. " odpovedala som jej a ona sa na mňa divne zatvárila.
,, Nevryzerá to tak... ten tvôj pohľad... " začala ma podpichovať. No ja som teraz už myslela na vážnejšie veci.
,, No poďme k veci. Musím ti povedať pár vecí. Neviem či mi budeš veriť..." povedala som jej vážne a ona prikývla na súhlas. Tak som jej vyrozprávala všetko. Od tých rybičiek, cez niečo až po tú knihu. Celú dobu ma poslúchala. Keď som dohovorila, zamyslela sa a spýtala sa ma otázku.
,, Em... Môžem vidieť tú knihu? "
Vybrala som tú knihu z tašky a starostlivo som jej ju podala. Otvorila si ju, a začala v nej listovať.
,, Hm... niekde som už videla ten jazyk akým to je. " skonštatovala ako veľká milovníčka rôznych kníh. Mala prečítané už stovky kníh. Dalo by sa povedať, že knižnica je jej druhý domov...
,, Možno v knižnici! " povedala a zatvorila túto knihu. Ja som jej na to kývla a knihu som si dala späť do tašky. Gigi sa pozrela na hodinky. 12:02.
,, Už by som mala bežať, tak si píšme. Zajtra pôjdem pohľadať tú knihu! " povedala s nadšením.
,, Si super... ďakujem! " poveda som jej na to. Som strašne rada že mám Gigi. Nikto iný by mi to neuveril... No možno si neuvedomuje závažnosť situácie... Zvôbec sa o mňa nebojí.
Čo keď stretnem niečo?
Čo keď...  sú to len moje predstavy?
Objala som ju na rozlúčku. Cupitavým krokom odišla. Ja som iba vstala a pomaly išla. Z ničoho nič začalo pršať. Divné. Už zase prší... naraz mi pípol mobil.

12:05 63% [] nová sms :
Mama: Ahoj ak si pri obchode kúp prosím chlieb, múku, mlieko a oriešky.

No super. Ešte aj potraviny kúpiť... tak som sa teda vydala druhým smerom- do obchodu. Akoby naschvál začalo ešte viac pršať. Tak som si dala kapucu mikiny a pokračovala.
Po chvíli som si niečo uvedomila. Niečo alebo skôr niekto ma pozoruje. Otočila som sa. Bol to neaký pán. Radšej som si pobehla a vošla do obchodu. Ten pán zostal von.
Keď som nakúpila, rozhliadla som sa. Nikde nikdo. Tak som teda smelo vyšla domov. Stále pršalo. Naraz som si všimla zase niečo divné. Zastavila som. Bola som tak 3 bloky od domu. Otočila som sa. Stál tam. Stále ten istý muž. Mal na sebe čierny kabát a klobúk. Cez klobúk mu nebolo vidno do tváre. Radšej som sa otočila a nenápadne zrýchlila krok. No to nebol dobrý nápad. Je vám asi jasné, čo sa stalo- na klzkom povrchu som sa v teniskách šmykla a padla aj s nákupom na mokrú zem. Ten muž sa približoval. Bol už asi 2 metre odomňa, keď naraz, zastal. Ja som rýchle zbierala nákup a pokúšala som sa vstať. No stále som ho pozorovala. Podišiel bližšie ku mne. Naraz som uvidela jeho tvár. No nebola tam tvár. Tam kde mala byť tvár... bolo... iba... krvavé obväzy. Krv vyzerala čerstvo a strašidelne. Tento pohľad ma vystrašil natoľko, že som nebola schopná pohybu. Sedela som tam na zemi s nákupom v ruke a bála sa. Ten pán sa ku mne stále približoval. Naraz... ten muž...

******************
Tak 3. Kapitolka je za nami...
Napínavé zakončenie... že? :P
Muhahaha 3:) :D
Poteší ma každý vote, koment...
Venujem... ninnusqa <3
Dočkala si sa kapitolky :D <3 !