Konečne raňajky...
,, Zoja? " povedal naraz niekto držiac ma za plece. No nedokázala som sa otočiť. Zrak som upierala na to. Podľa hlasu som spoznala Tobiasa. Neviem či to videl aj on, no to upieralo zrak stále na mňa.
,, Vidíš to čo ja? " pošepla som mu potichu, no stále som upierala zrak na to.
,, Ja... ja.. " začal Tobias akoby sa bál, že niečo povie zle.
,, Vidím to. " dodal rýchlo. Chytil ma za ruku a odtiahol ma od tadiaľ.
,, Čo to bolo? " spýtala som sa ho ešte stále trocha v šoku. Vyzeral ustarostene. Akoby sa niečoho bál... no videl to naozaj aj on?...
,, Ehm... neviem. No ajtak by si mala už ísť domov.... " dodal nedočkavo a ťahal ma za ruku.
,, Nejdeme niekam na raňajky? " prehodila som. Nechcela som ísť domov... bolo mi dobre s ním. A potrebovala som sa ukľudniť...
,, Okej... " povedal Tobias trocha uvolnenejšie. Usmial sa na mňa.
Cestou ku croissantérii sme boli obydvaja ticho. Ja som si lámala hlavu, prečo sa v poslednej dobe dejú takéto veci. Čo by sa stalo, keby ma neodtiahol?
A o čom rozmýšľal on?...to neviem. No viem, že nevyzeral moc šťastne... skôr utrápene.
Hneď ako som otvorila veľké sklenné dvere do croissantérie, ovanula ma sladká vôňa čerstvých croissantov. Milovala som to tam. Dokázala by som tam chodiť aj každé ráno. Veľmi dobre ma tam poznali... vždy tam bol kľud a táto neodolateľná vôňa. Väčšinou som tam s croissantom a kávou polemyzovala nad knihami, alebo sa rozprávala s kamarátkami.
Pomaly sa k nám priblížilo dievča v sukni so šedou zásterou- Suzan.
,, Ahoj Zoji! Ty máš odkedy frajera? " spýtala sa ma chichotavo a ukázala svojou rukou s bezchybnou manikúrou na držiace sa ruky mňa a Tobiasa. My sme sa držali!?
Úplne som na to zabudla. Začervenala som sa a Tobias sa zasmial. Museli sme vyzerať naozaj ako pár... no nieje to zlá predstava... pustili sme sa.
,, Ahoj Suzan... nie to je iba kamarát- Tobias " povedala som zmetkovo a ukázala som na Tobiasa. Ten sa len zas zasmial a kývol hlavou.
Po raňajkách ma Tobias odprevadil domov. To by ešte bolo v pohode, keby nebola na záhrade mama a nepozvala ho dnu. Tam sa rozprávali o jeho rodičoch a ako sa majú... čo robí ten a henten... čo sa stalo tomu a tomu...
...keby som neodišla do izby počúvať hudbu, tak by som sa asi unudila k smrti.
Tak... trošku nudnejšia kapitola :D...
Budem rada za kažý vote, komment :3
Venujem tým,... ktorí majú radi hudbu :3 <3
YOU ARE READING
Broken Mirrors /sk/
Paranormal,,Niesi rovnaká ako ostatní." Hovorila mi divná pani v zrkadle. Mala na sebe biele šaty, bielu tvár a na nej kľudný kamenný výraz. ,,Aaako to ale myslíte? A kto... kto zvôbec ste?'' Vykoktala som naraz. Bola som strašne vystrašená. ,,To nieje pods...
