Bol to len sen...?
,, Preboha, Zoja! " zakričal zrazu niekto. Bola to Gigi.
Rýchlo som sa zodvihla, stále v šoku. Boli asi 3 hodiny v noci.
,, Zoja, si v pohode? " ustráchane ale stále prekvapene povedala Gigi. V jej hlase bola napriek prekvapeniu počuť ospalosť.
Bol to len sen. Len a len sen.
Ale dosť živý sen...
Utešovala som sa.
Len zlý sen.
Som u Gigi. V bezpečí...
asi.
Pokračovala som v presviedčaní samej seba. Triasla som sa.
,, Svet volá Zoju! " povedala a zamávala mi -ako zakaždým- pred očami.
,, Ja... ja... " zakoktala som stále v tranze.
,, Kričala si, " narovnala si vankúš,
,, A dosť. " dodala a ľahla si.
,, Ja... mala som zlý sen... horší než zlý... a bol taký živý... " nevedela som sa vykoktať. Stále som sa triasla... No prečo?
,, Tak mi ho porozprávaš zajtra... " povedala Gigi zívajúc. Iste zas do noci čítala knihy. Celá ona.
V momente zachrápala.
No ja som tam len tak sedela, stále v šoku, rozmýšľajúc nad tým.
Hodinu, dve, tri. Až kým ma nepremohla únava. Po hodine som sa ponorila do bezsenného spánku.
Chvalabohu.
*************************
Tak. 10. Kapitola za nami, dúfam že sa páčila ❤ (síce krátka, no chcela som to takto zakončiť)
Túto kapitolu venujem... @zunalikebooks
ČTEŠ
Broken Mirrors /sk/
Paranormální,,Niesi rovnaká ako ostatní." Hovorila mi divná pani v zrkadle. Mala na sebe biele šaty, bielu tvár a na nej kľudný kamenný výraz. ,,Aaako to ale myslíte? A kto... kto zvôbec ste?'' Vykoktala som naraz. Bola som strašne vystrašená. ,,To nieje pods...
