Broken Mirrors /sk/

5. kapitola

Best night of my life...
Cestou tam sme sa rozprávali snáď o všetkom. Od koníčkov cez obľúbené veci, až ku rodine. Očividne sa naše rodiny poznali... divné, že mi o nich doma nikdy nehovorili...
Keď sme došli na miesto, pozrela som sa na neho. Očividne sa mu tam páčilo. Bolo to to tajné miesto, na ktoré som chodievala s Gigi. S rybníkom, potôčikom, stromami... súkromím. V tme tam bolo ešte krajšie. Dokonca tam boli svetlušky... strašne krásne. Magické.
,, Tak čo, páči? " oslovila som ho s nádejou v hlase. Zažmurkala som naňho mihalnicami. Bolo celkom vidno, lebo akoby na zavolanie mesiac dosť svietil.
,, Nádherné. " povedal ešte stále v nemom úžase. Jeho zasnené oči sa pod svitom mesiaca krásne leskli.
,, Pripomína mi to Noctis. " dodal. Rozumela som mu dobre? Čo? Noctis? O ničom takom som nikdy nepočula...
,, Noctis? " spýtala som sa ho zamyslene. Očividne som ho vytrhla zo snívania.
,, No... vieš... to je to... mesto... čo som z neho... áno. Moje rodné mesto." Odpovedal mi tónom, akoby presviedčal o tom skôr seba ako mňa. No nechala som to zase tak...

,, Nedáš si? " pozrel sa na mňa a ukázal mi cukríky. Odkiaľ ich len zobral? Tento chalan ma nikdy neprestane prekvapovať...
,, Jasné... ďakujem " povedala som mu a zobrala som si zopár.
,, Sú to moje obľúbené..." utrúsila som. Pomaly som si jeden dala do úst. Užívala som si kyslastú chuť ktorá mi pomaly prenikala od špičky jazyka do celých úst. Mňam. Na mojej aj jeho tvári sa zjavil kyslý úsmev.
,, Ja... som to tušil... aj moje. " povedal mi na to. Prekvapilo ma to... on... snáď všetko o mne vie... no odkiaľ?

V ten deň sme sa ešte veľmi veľa rozprávali... snáď o všetkom. Vždy si máme čo povedať.
No niekedy povie ticho viac ako slová...
Pozorovali sme pri tom krásnu prírodu vôkol a mesiac... hviezdy...

Slnečné lúče prenikali cez moje viečka. Otvorila som oči. Východ slnka. Krásne. No mám radšej mesiac...
,, Nejdeme raňajkovať ? Som celkom hladná... " povedala som rozospato a usmiala som sa naňho. Ležala som v jeho náručí pri strome. No on spal. Asi tiež zaspal... Bol taký sladký... nemohla som ho predsa zobudiť!...
Tak som sa rozhodla, že zabehnem do reštaurácie neďaleko, kúpim croissanty, alebo tak a bleskovo sa aj s nimi vrátim.
No to som ešte nevedela, čo sa stane.

*******************************
Taaak... máme za sebou 5. Kapitolu... dúfam že sa páčila :)... Budem rada za každý vote, coment...
Je taká kratšia lebo som to chcela zakončiť takto :D
3:) muhahaha a zase napínavo :3
Túto kapitolku venujem všetkým, ktorí majú radi Croissanty. <3