Oh, Andrew...
Spomínaš si na ten deň, keď som mala narodeniny ?
Pravdepodobne nie.
Mala som v pláne ich prežiť ako normálny deň.
Nedať nikomu nič najavo.
Na svete je niekoľko vecí, ktoré nenávidím. Jednou z nich je aj falošný úsmev.
A pri každom blahoželaní dostanem aj ten.
Česť výnimkám.
Čiže tebe.
V ten deň som ťa v škole nestretla.
Môj zámer, v zdraví prežiť deň, mi nevyšiel.
Ale niečo mi ho zpríjemnilo.
Bol to papierik v mojej skrinke.
Po škole na lavičke, kde som Ťa prvý krát objal...
Vedela som, že si to bol ty.
Hneď po škole som tam utekala.
Stál si tam. Krásny ako vždy.
V rukách si držal obrovskú kyticu ruží všetkých farieb.
Ako si vedel, že milujem ruže ? A ako si vôbec vedel, že mám narodeniny ? Nikdy sme sa o tom nebavili.
Pristúpil si ku mne. Podal si mi kvety a škatuľku.
Otvorila som ju a ostala som v nemom úžase. Bol tam nádherný náramok so srdiečkom.
V jeho strede bolo písmeno A.
Vtiahol si si ma do náruče a do ucha si mi zapriadol:,,Všetko najlepšie, Amellia. Mám ťa rád."
,,Ja... ďakujem. Je to úžasné. To najkrajšie, čo som do-"
Prerušila ma pusa na líce.
,,Mám ťa hrozne rád, Amellia."
Očervenela som.
Oh, Andrew, ja teba tiež... ani nevieš ako veľmi...
