S.THOR.M

12. Loki,boh pomsty

Teda,predstavovala som si to inak....
Možno viac radosti a menej pochmúrneho vzduchu.

Kde je tá radostná atmosféra a blištivé veže? Možno sú stále zlaté,no chýba im lesk. Toto určite nie je tá krajina o ktorej som čítala. Neskončili sme v Jötunheime?

"Takže toto je Asgard?" Spýtal sa Tony. "Nechcem byť zlý  ale aj moja obývačka vyzerá viac kráľovsky.." Asi po prvé uznavam,že má Stark pravdu. Jeho obývačka je vážne nádherná.

"Niečo tu nehraje," povedal Thor.

"Nekecaj,fakt?"

"Pozri Tony,ak sa ti nepáči,tak sa otoč a doveď svoj a aj ten plechový zadok naspäť na Midgrad!"

Stark sa len zasmial a ukázal mu prst.
"Čo to znamená?" Spýtala som sa Steva,pretože on a Natasha sú tu jediní,s kým sa dá rozprávať.

"Nechci vedieť,"
***
Až príliž jednoducho sme sa dostali do zámku. Nikde žiadna stráž,až by som povedala,že je všetko v poriadku. No nechýbala tu len ochranka,nebol tu nikto.

"Hlavná sieň je hneď za rohom," oboznámil nás Thor.

"Mám zimomriavky," pošepkala som kapitánovi.

"Ani ja z toho nemám dobrý pocit," povedal mi naspäť a chytil ma za ruku. Dnes už po druhé! Dúfam,že nevidí,ako sa červenám.

Zašli sme za stĺp podopierajúci klenbu a ocitli sa v kráľovskom sále.

"Vitajte," zatlieskal divný chlap a parohami. Pripomínal mi Malificent zo Šípkovej Ruženky.

"Loki," povedali všetci naraz. Loki? Ten Loki? Boh pomsti Loki?

Ilustrácie v knihách ho vôbec nevystihli. Nebol to zlý veľký chlap. Skôr mladý muž,ktorý mal v očiach niečo zlé,niečo čo túžilo po pomste.

"Zdravím ťa bratček a jeho divní priatelia. Som rád,že ste ma poctili svojou návštevou. Už som sa bál,že neprídete.  Stavil sa tu  skoro každý a môj vlastný,dobre,nevlastný,brat príde až teraz?" Stále sa usmieval. Vážne,bolo to desivé.

"Kto sem prišiel?" spýtal Bruce. Asi naráža na to,že cesta do Asgardu je pomerne..komplikovaná?

"Možno sa sem nedostali dobrovolne," zasmial sa ako pubertiačka, "dostal som sem každého,koho otec vyhnal,aby trpel. Ale potom som sa o nich postaral,nebojte," žmurkol na Thora.

"Ty jeden,bola tam moja mama!" Vykríkla som a vytrhla bratovi kladivo.

"May nie!" Zakričal Steve,ale ja som ho nevnímala.

"Zabijem ťa!" Vykríkla som a z kladiva vyšiel blesk,ktorý vrazil priamo do Lokiho.

"A ty si kto mladá dáma? A ako je možné,že máš Mjolnir?!" Začal sa usmievať,ked vstal zo zeme. Prečo nekričí? Prečo nezomrel?

"Je to moja sestra," stúpol si predo mňa Thor. To je asi po prvé,čo si priznal,že sme rodina.

"Samozrejme. Freya na teba musí byť hrdá. Nechá ťa chvíľu samú a ty už ju zradíš,"

"O čo ti ide? Čo ty vieš o mojej mame? Sama chcela,aby som našla Avengerov. A ty mi nemáš čo hovoriť o zrade. Sám si zradil svoju rodinu. Svojho brata a otca a nehovoriac o tom,že si uniesol moju mama," znova som sa vybrala do predu, aby som stála Lokimu čelom, no Thorova ruka ma zastavila.

"Tak toto si myslíš? Taká hlúpa,taká naivná. Drahá sestrička, radšej sa priprav na to čo ťa čaká,pretože nemáš ani poňatia,čo sa tu deje," Loki luskol pratami a všetci sme sa kúzlom ocitli v silových bublinách vznášajúcich sa vo vzduchu.

Márne som na neho kričala,márne som udierala do čarovnej steny. Každý výkrik sa mi ozvenou vrátil späť a každý úder mnou poslal vlnu bolesti.

Lietali sme vzuchom až sme sa ocitli na konci obrovskej chodby. Tu sme sa rozdelili. Išla som ďalej doprava a rovno do otvorených dverí. Neviem kde a ako skončili ostatní,ale Loki musí mať nejaký plán,keď zrovna mňa dal do izby so Stevom.

Steve

Len ja a Meyeris v jednej miestnosti s jednou posteľou. Mal by som sa ísť hneď vyspovedať za tie myšlienky,ktoré sa mi hnali hlavou.

****
Nejaký feedback by som ocenila.