S.THOR.M

3. S.H.I.E.L.D.

"Fury je chce vidieť," prirútil sa Barton a prerušil tak môj a Stevov rozhovor.

"Odvediem ju za ním," ponúkol sa Rogers,keď si všimol ako sa so strachom pozerám na chlapa s tulcom plným šípov na chrbte. Ryšavá žena,ktorej meno mi vypadlo sa na neho zvláštne zaškerila,hádam,že budú priateľa.

"Dobre," súhlasil Hawkeye,ktorý vyzeral touto situáciou znudený.

Keď sme opúšťali miestnosť, tak na Rogersa Natasha ešte žmurkla,Steve ju tak oslovil a so smiechom šťuchol do ramena.

"Ak sa ťa bude niečo pýtať,tak mu odpovedz. Je to hlava S.H.I.E.L.D.u a ver mi,nechceš si ho rozhádať," upozornil ma cestou von z domu.

"Kam ideme?" Bola som trocha zmätená.

"Na základňu,nezľakni sa,keď ju uvidíš," prešli sme obrovskou vstupnou bránou,kde sa s nami lúčil hlas z malej krabičky.

"Čo to bolo?" Zľakla som sa. Rogers sa zasmial.

"Jarvis,je to Starkov vynález,kompenzuje si hračkami,že nemá žiadne schopnosti,"

Dostali sme sa až k obrovskej motorke na ktorú už Steve nasadal,ja som tam len sála ako prikovaná.

"Daj sa za mňa a chyť ma okolo pása," nakázal mi a ukázal na miesto za ním. Ja som len pokrútila hlavou.

"Deje sa niečo?" Spýtal sa ma starostlivo.

"Bojím sa," priznala som šeptom. Nikdy som na motorke nejazdila a aj z predstavy,že mám rukami obopínať jeho hruď  sa mi chvel žalúdok,nie to ešte z rýchlej jazdy.

"Môžem vedieť dôvod?" Trocha sa zamračil a znova skenoval moju postavu.

"Nechcem ťa pozvracať," sklopia som zrak.

On sa nado mnou len uchechtol a zliezol z toho desivého stroja. Prišiel ku mne a veľmi opatrne,aby sa nedotkol nejakého nevhodného miesta,zodvihol ma a položil na motorku. Hneď potom si predo mňa sadol a vzal moje ruky,ktoré si položil na brucho. Hlavu som si skryla do jeho chrbta a silno ho objala.

"Nemáš sa čoho báť,len sa ma pevne drž," vedela som,že sa usmial. Pevnejšie som na na neho natiskla a on naštartoval.

"S Natashou takto jazdievate často," zapišťala som,keď sme sa rýchlo hnali ulicami.

"S Romanovou? Nie,prečo by sme mali?" Teraz bol prekvapený on.

"Vy nie ste spolu?" Znova sa rozosmial,som rada,že som ho dnes toľko pobavila.

"Preboha nie!" Znova vyprskol smiechom. Tentoraz som bola rada,nebudem zapierať,že mi odľahlo,ale jemu to rozhodne nepoviem.

**
Zastavili sme na pobreží,pred nami sa tiahla obrovská loď s pristávacou plochou.

Nadšená,že môžem vystúpiť som zaskočila z motorky.

"Nebolo to skvelé?" Spýtal sa ma Steve.

"Nie,to nebolo. Nemala som ani prilbu," stále som sa klepala,ale už od šťastia,že stojím nohami pevne na zemi.

"Ale,nehraj to na mňa. Dnešné dievčatá majú rady rýchlu jazdu," žmurkol.

"Iste,ale mňa matka nepúšťala užívať si s peknými chlapcami," mama ma nepúšťala ani z domu.

"Naznačila si práve,že som pekný!" začervenal sa. Práve som donútila Kapitána Ameriku červenať sa!!

"No," odkašlal si "Fury nás určite čaká," zamieril rovno k tej kovovej oblude.

"Kapitán," zdravili ho agenti,každý mal na sebe odznak s orlom a logom SHIELDu.

Pomaly sme sa cez presklené chodby dostali až k obrovskej miestnosti,ktorú Steve otvoril dlaňou,nie som síce expert cez moderné technológie,ale pravdepodobne to zosnímalo jeho otlačok.

Vo vnútri čakal zastrešujúci pán s páskou cez oko,dnes by ma neprekvapilo,ak by sa predstavil ako Kapitán Hook.

"Nick J. Fury, vedúci logistickej divízie S.H.I.E.L.D.," podal mi ruku,ktorú som samozrejme prijala.

"Meyeris Odinová," potriasa som ňou.

"Iste,takže ako som sa dopočul ste Thorova sestra,čož je naozaj zaujímavé,no s Asgardom sa nám nedarí nadviazať kontakt,takže ste pripadli nastarosť nám. Tuna Kapitán Rogers bude viesť váš výcvik,ktorý je nutný,ak zaznamená pokroky,výmení ho váš brat aby sme zistili,či ako aj on, máte schopnosti. Minimálne,dokážete zdvihnúť Mjollnir s tým by sa dalo pracovať,ikeď pochybujem,že Vám ho Thor požičia. S výcvikom začnete zajtra,dnes sa zoznámite zo zvyškom týmu," oznámil mi a opustil miestnosť,ten chlap asi časom nemrhá.

"Ah," otočila som sa na Steva.

"Toto je u neho bežné,zvládla si to bravúrne," natiahol ruku,aby sme si mohli ťuknúť,uchechtla som sa nad spôsobom,ako sa snaží zapadnúť do 21. storočia.

"Takže teraz sa vrátime k Starkovi?"

"Nie,poletíme do New Yorku," široko sa usmial a ukázal mi tak svoje perfektne biele zuby.

"Do New Yorku?"

"Len mi nehovor,že sa bojíš aj lietania,"

"Matka ma nikdy nepustila ďalej ako pár kilometrov od domu,nie to ešte do iného štátu," zamračila som sa,viem,že sa jej nebude páčiť,ako vyvádzam keď sa vráti. A ona sa vráti,aj keby som si pre ňu mala prísť do Asgardu,koniec koncov je to vpodstate môj pravý domov.