5. Cesta domov

17 0 0
                                    

Skončila sa posledná hodina v tej škole do ktorej budem ešte dlhší čas chodiť. Z tašky som si vzala slúchadká a dala ich do uší. Spravila som dva kroky no v tom ma niekto chytil za rameno. Rýchlo som sa otočila. Bol to Chris.
,,Môžem ísť s tebou domov?"
Pozerala som sa na neho a čudovala sa,že nič nepočujem. Prebudila som sa zo sna a dala si slúchadlá preč.
,,Neboj nezabijem ťa a ani neznásilním"
Zasmial sa. Zasmiala som sa s ním. Vôbec som nevedela o čom hovoril pretože som tú prvú vetu nepočula.
,,Tak môžem"? Usmial sa na mňa. Ma tak krásny úsmev. Odpovedala som áno aj keď neviem na čo. Celou cestou domov sme sa len rozprávali a kopu sme sa nasmiali. Bola som v dome sama. Rodičia boli v práci. Zložili sme si tašky,zapla som hudbu a ľahla si na postel. Chris si ku mne sadol.
,,Konečne tu je niekto kto ma chápe" Pozrela som sa na Chrisa a usmiala sa. Zo zadu si ľahol ku mne.

Day when we met (SK)Where stories live. Discover now