Day when we met (SK)

10.Čokoláda

..Am mi dala lákavú ponuku. Nie, nič perverzné,len sa ma milo spýtala či by som u nej nechcel prespať. Kedže ja to mám doma aktuálne s matkou na nože,pretože si domov priviedla nejakého feťáka,ktorý mi dáva otcovské rady,o ktoré stojím asi tak ako vojak o guľku na fronte,tak som s úsmevom súhlasil. Bol som vážne rád,že sa ma to spýtala,aj keď som ju dlho nepoznal. Na očiach mi už pravdepodobne videla môj jasný súhlas,pretože keď som sa jej pozrel na ústa,videl som ako sa jej dvíhali kútiky a postupne aj horná pera,keď sa mi zapozerala do očí. Ona sa v tom momente rozradostene rozbehla do vedľajšej izby a keď sa vrátila mala v rukách periny. Pomohol som jej ich vziať na postel,kedže bola taká krehká,a ja som cítil morálnu povinnosť jej pomôcť. Bola krehká ako z ruže lupienok,a taká bola aj krásna. Spolu sme ustlielali posteľ a pozerali cez okno ako sa pomaly ale isto stmieva. Zrazu sme začuli buchot dverí a kroky. Bola to jej mamina,ktorá sa z mojej návštevy tešila rovnako ako Am,kedže bola šťastná,ak bola šťastná aj Am. A Am bola rozhodne šťastná,súdim z nej nálady a správania sa. Sladká Am. Jej mamina nám uvarila horúcu čokoládu a priniesla nám ju do izby. Bolo už takmer pol ôsmej a ja som rozmýšľal nad tým,že tu vlastne nemám žiadne veci na spanie. Ale to mi nevadilo,hlavne že som bol s ňou. V tom vstala a ja som si v rohu izby všimol starý gramofon. Vravela,že ho mala od svojej starej mami,ktorá jej na ňom často prehrávala skladby. Tak sme si ľahli na posteľ a popíjali horúcu čokoládu,ktorej vôňa na mňa mala nostalgické spomienky. Oprela sa o mňa a ja som cítil priam jej tlkot srdca,ktorý súladil s tým mojím. Akoby sme mali jedno srdce. V tej chvili som sa cítil ako vo sne. Všade bola tma,zatiahnuté závesy,hrala nám hudobná klasika,ktorá sa zchádzala v hrejivých tonoch,a pri mne ležal anjel,ktorý bol celý zašpinený čokoládou. "Máš fúziky z čokolády Am." ozval som sa. "Čo? Kde?" vyľakane,ako keby šlo o život vykrikla a zasmiala sa. Po ruke som mal obrúsok,ktorý som jej v okamihu podal a ona sa utrela. Bolo mi do smiechu,ale zadržal som to. Bola tak roztomilá. 

Vypili sme čokoládu,hudba prestala hrať,a zavládlo ticho. Am sa otočila na bok ako keby spala. Vyzerala tak pokojne ale ja som nemohol zaspať. Čosi mi v tom bránilo. Rozmýšľal som aké by to bolo keby som ju nespoznal. Aké by to bolo keby som ju neoslovil. Nezistil by som aká je výnimočná. Keby som ju odsudzoval ako väčšina zvykne,neležal by som tu teraz,s ňou. Bol som šťastný,že som sa zachoval tak ako som sa zachoval. Poslúchol som srdce. Aspoň raz. A som rád. Ako neuveriteľne vie minulosť,hoc i nedávna,zmeniť budúcnosť.

 Z rozmýšľania ma vytrhlo len to ako sa ku mne Am otočila. Vtedy som zistil,že nespala. Bez slov som sa na ňu usmial a ona mi úsmev opätovala. Zrazu spod periny vytiahla svoju ruku a chytila tú moju. Ruku mala ľadovú a ja som jej ju zahrial. Aspoň trocha. Keď vtom mi jemne pohladila tvár. Imponovalo mi to a chýbal len kúsok aby som ju pobozkal. Nakoniec som sa ovládol a nepobozkal ju. Nechcel som ju vyľakať. Ani to nejak uponáhľať. 

No jej by to zrejme nevadilo pretože...