Day when we met (SK)

17. Škola

Zobudila som sa. Chris už pri mne nespal. Začala som mať obavy. Bála som sa,že sa už nevráti. Nakoniec som zistila,že bol len v kúpeľni. Objal ma. Bolo 6:30. Čas na prípravu do tej školy,ktorú už teraz neznášam. Bola som tam raz. Všetke hodiny som prepísala s Chrisom. Obliekla som sa. Chris opäť na seba nemal čo obliecť a tak som mu dala nejaké veci môjho brata,ktorý sa už z tej dovolenky,ktorá mala trvať len 2 týždne predĺžila na nejakých 7 rokov. 

,,Musím priznať,že to na tebe vyzerá lepšie ako na mojom bratovi" Povedala som a spolu sme sa zasmiali. Vzali sme si tašky a bežali na bus. Pršalo. Milujem keď prší. Vystúpili sme z autobusu,ale ešte pár metrov sme museli šliapať ku škole. Celú cestu sme sa držali za ruky. Každý sa na nás pozeral. Chris bol vždycky v triede sám a v poslednej lavici. Ľudia ho určite brali za nejakého feťáka. Nikdy sa nesmial. Nikdy nebol šťastný,ale celu cestu sa usmieval. Sadli sme si opäť do tej zadnej lavice. Tam kde nás nikto nepočuje. Viete čo som si všimla? To,že si Chris od tej doby čo je so mnou nezapálil ani jednu cigaretu. Som na neho strašne hrdá. Milujem ho aký je a ako vyzerá. Nechápem ako nemohol mať dievča. Je strašne krásny,ale viete každé jedno dievča z našej školy chce asi len nejakých priteplených chlapcov na ktorého keď dáte sukňu tak nerozoznáte či to je chlapec alebo dievča. Som s Chrisom strašne šťastná. Prvá hodina bola literatúra. Rozprávala som sa s Chrisom,ale asi sme hovorili na hlas a vyrušovali učiteľku.
,,Smithová! Postav sa!" Ozvala sa učiteľka.
,,Áno?" Opýtala som sa. Kedže bola literatúra tak mi povedala: ,,Povedz nám niečo čo miluješ na Shakespearovi!" Hlavou mi prebehlo milión myšlienok. Mám povedať nejaké práce od neho? Alebo popísať jeho život? Alebo povedať nejaké jeho slová? Nakoniec som povedala tú najkrajšiu myšlienku. Môj obľúbený citát. 

,,When I saw you I fell in love,and you smiled because you knew."  Na konci som sa pozrela na Chrisa a usmiala sa.Učiteľka nepovedala ani slovo a začala vyvolávať iných žiakov. Sadla som si. Chris mi chytil ruku. Zvonilo. Bola prestávka. Prišla ku mne jedna žiačka,ktorú nepoznám. 

,,Tak Chris? Z feťáka z ktorého sa smeje celá škola a celé mesto sa stane slniečko,ktoré sa usmieva? hmm?" Táto veta ma strašne nahnevala. Nie. Neovládla som sa a dala jej facku. 
,,On nie je feťák!" Zakričala som. Chris ma chytil za ruku a odstrčil za seba. Rozplakala sa. Chris sa na mňa usmial. Po chvíli k nám prišiel nejaký chlapec a vrazil Chrisovi. Chris sa nedal a začal ho biť. Asi to bol nejaký frajer tej špiny čo povedala Chrisovi,že je feťák. Nakoniec sa začala biť celá trieda. Vzala som Chrisa za ruku a bežala s ním von zo školy. Bolo mi jedno či budem mať vymeškané hodiny. Chrisovi tiekla krv z nosa a tak som zavolala mame aby pre nás prišla. V aute som sa mami spýtala či by u nás nemohol prespať ešte raz a že to bude naozaj posledný krát. Mama sa Chrisa spýtala kde pracujú jeho rodičia a či sa o neho neboja. Povedal ako to s jeho rodičmi je. Mama sa rozplakala. 

Opýtala sa ho kde býva. Chris jej povedal adresu a za pár minút sme boli pred jeho domom. Povedala mu nech si zbalí všetke veci a že bude bývať u nás. Táto správa ma nesmierne potešila. Vzal si všetke potrebné veci a o chvíľu sme boli doma. Milujem svoju mamu. Nevadilo jej,že bude so mnou celý čas. Opäť nám spravila horúcu čokoládu. Vonku ešte stále pršalo. Sadla som si na koberec. Vzala som čokoládu a deku na koberec. Chris vyšiel z kúpeľni. Opláchol si tvár od tej krvi. Dal si veci do skrine a prišiel ku mne. Prikryli sme sa s dekou a pili horúcu čokoládu. V tom mi povedal správu,ktorá ma zaskočila.