Day when we met (SK)

16. Karma

..Ráno som sa zobudil nato ako do mňa Am búcha. Totižto nám na dvere búchala polícia. Tušil som prečo asi prišli,ale nevedel som skadiaľ vedia kde som. Nechcel som aby sa Am nejak strachovala alebo bola v strese,nedosť stačilo včera,ale aj dnes ráno,tak som ju utešoval,že to rýchlo vybavím. Prišiel som k dverám a pomaly ich pootvoril. Vtom "milí" páni policajti,určite nenormálne vycvičený na akcie s nevinnými ľudmi, vykopli dvere a revali po mne. Nič k tomu prečo mi dávaju na ruky želiezka nepovedali. Len ma sotili na zem a už ma brali von chodbou,z hotela. Am bola zdesená a vystrašená zároveň. Takéto ranné prekvapenie nečakal nikto. Dokonca ani ja.

Odviekli ma na policajnú stanicu,nemal som na sebe ani len tričko,na poslednú chvílu som si vzal aspon nohavice. Na stanici ma okamžite šupli do cely,a kvôli papierovačkám som o necelé 2 hodiny šiel na výsluch.

"Pán Amena,predpokladám,že viete prečo tu dnes sedíte. Ste tu za napadnutie na zdravý,bez trvalých následkov. Udal vás pán Smith,že ste ho včera v neskorej večernej hodine napadli." povedal drsným hlasom policajt,no mňa nezastrašil. Vypovedal som,že za určitých okolností,keby nezdvihol ruku na svoju dcéru,a nebol na mol opitý,nespravil by som mu nič. Policajt si to všetko zapisoval do debilníčku,a potom ma odvliekol naspäť do cely.Na stanici ma nemohli držať dlhšie ako 48 hodín bez vážných príčin a tak som si nerobil starosti. Za krátky čas však prišla vypovedať aj manželka pána Smitha,teda pani Smithová,Amyna mama. Vypovedala v môj prospech a zaplatila za mňa kauciu. Nakoniec sa ukázalo,že trestné oznámenie pán Smith stiahol ale vďaka situácii,ktorá vznikla a bola v náš,teda v môj prospech,skončil v cele on. 

Hneď ako ma pustili,uvidel som Am a jej maminu ako sedí v čakárni. Keď ma Am videla so slzami v očiach mi skočila do krku a ospravedlňovala sa za jej otca. Vedel som to pochopiť,ale nechápal som jeho zmýšľanie. Nakoniec sa ukázalo,že karma má väčšiu moc,než si my myslíme.

Konečne nastal večer a pani Smithová ma požiadala aby som u nich ešte jednu noc prespal. Bral som to ako samozrejmosť,nemohol som Am nechať len tak,samú,v depresiách. Ľahla si ku mne a so slzami v očiach mi zaspala opretá na mojej hrudi. Ja som jej len jemne hladkal vlasy aby sa netrápila. 

Po chvíli som zaspal tiež..