Day when we met (SK)

12.Hotel

..V tom momente,v ktorom som ju chcel pobozkať no nespravil som to,spravila to ona.

Jemne ma pobozkala na pery,a ja som cítil jej jasmínový lesk,ktorý som mal na perách už aj ja. Chvíľu som sa na ňu len díval,pretože som si nemyslel,že ku mne cíti to,čo ja k nej. Ale asi som sa mýlil. Po krátkej chvíli sa chcela ospravedlniť za to čo urobila,lenže nemala začo,pretože som to cítil rovnako,len som nemal tú odvahu. Stopol som ju nežným bozkom hneď ako sa ozvala. Ona sa na mňa pousmiala,a jej kútiky žiarili šťastím. V tej tme bola taká krásna. Taká tajomná. Nedalo mi nepobozkať ju zas,keď v tom som začul hrozný rev a rachot dverí,ktoré sa otvorili v tej najnepravdepodobnejšej chvíli a dnu vošiel jej na mol opitý otec,ktorý v ruke držal fľašku toho najlacnejšieho vína,aké može existovať. Am mi spomínala to,ako jej otec pije a potom je agresivný,ale nemyslel som si,že zájde až tak ďaleko. V momente keď otvoril dvere a zbadal ma,vykríkol na Am,hrozným revom, "Kto je sakra ten chlapec v tvojej posteli Amélia?!!!". Zo strachom v hlase mu odpovedala,že som len jej kamarát,a prenocujem tu jednu jedinú noc,s ktorou mal on značný problém. Schytil Am za vlasy aby sa postavila a strelil jej facku,ktorá ju musela riadne štípať. Totižto štípala aj mňa. To mi nedalo a razom som sa postavil,nabehol ku jej otcovy,a už som nebol taký slušný ako predtým. Zobudili sa vo mne pudy mojho biologického otca,ktorý bol zavrený za vraždu a za napadnutie a ublíženie na zdravý. 

Ako malý som sa učil rôzne bojové športy. Venoval som sa im,pretože v tomto svete ste bezmocný ak sa neviete ubrániť sami. Na svojich blízkych,ktorých nemám síce veľa,som veľmi háklivy,ak sa ím teda ubližuje. A to čo som videl,mi stačilo. Nikto nebude ubližovať mojej Amy. 

Vzal som Am za ruku, v rýchlosti ju odstrčil na bok aby sa jej nič nestalo,a celou silou som vrazil jej otcovy pravým hákom. Ten sa okamžite zložil. Spadol na zem a zaspal. Am sa mi hodila do náručia a plakala. Ospravedlňovala sa mi zato,aj keď zato nemohla. 

Vtom do izby vošla jej matka. So strachom v očiach sa prizerala na spiaceho manžela na podlahe. "Prepáčte pani M. ale nemohol som to nechať tak,nedopustím aby sa Am ubližovalo" ospravedlňoval som sa. "Tak a dosť!" vykríkla, "mám dosť toho chaosu s tvojím otcom! Rozvádzam sa! A ty Chris,ďakujem ti zato,že si vážiš moju dcéru,prosím ťa tu máš peniaze a vezmi ju do hotela. Vieš aby sa nemusela prizerať na toho grázla v jej izbe." podala mi peniaze a medzi štyrmi očami dodala. 

Z garáže som o pol desiatej večer bral auto a vyľakanú Am s rozcuchanými vlasmi. "Netráp sa tým Amy,už si pri mne. Už si v bezpečí" dodal som. Ona sa len ku mne nahla a vášnivo ma pobozkala na pery.  

Vzal som ju do neďalekého Aberdeenského hotela,aby sa v kľude vyspala. Auto som zamkol, kľúče si vložil do vrecka,chytil Am za ruku,pozrel sa jej do očí,a vkročili sme dnu. Na vrátnici sme si vypýtali kľúče od izby. V izbe sme mali šampanské a sviečky,lenže nemali sme čo oslavovať. Iba keby nás...