Pieces (jednodielovky)

Čerešne (Frerard)

Frank bol neuveriteľne naštvaný. Bol začiatok mája a práve mu začali na strome rásť čerešne. Tak ako na iných stromoch. Ale Frankove čerešne neboli len tak obyčajné. Boli to tie najčervenejšie a najchutnejšie čerešne v okolí. A aj keď ich na strome rástlo dosť, Frank ich aj predával na trhu aj ich jedol, a spotreba bola veľká. Takže bolo prirodzené, že Frank bol na naštvaný na suseda, ktorý mu ich kradol. Ako vlastne vedel, že to robil jeho sused? Pretože on to vôbec neskrýval.

V to ráno, Frank vyšiel aj s pohárom kávy na terasu a pozrel sa na strom, na ktorý bol, mimochodom, veľmi hrdý, pretože keď sa pred siedmimi rokmi prisťahoval, sám ho zasadil, a uvidel, že z druhej strany plota sa o strom opiera rebrík. Frank si dnes privstal, aby čerešne obral a o ôsmej ich mohol odniesť na trh. Ale už ho to prestávalo baviť a trochu pozmenil plány.

Prezliekol sa z pyžama a zamieril do vedľajšieho domu. Naozaj už mal dosť. Toto sa stávalo každý rok.

Trikrát rázne zaklopal na dvere. Chvíľu počul len šuchtanie a tiché "moment" a potom sa dvere otvorili. Frank nemohol uveriť vlastným očiam.

Jeho sused sa naňho drzo usmieval s čerešňou v ústach. Sledoval, ako čerešňu prehltol a kôstku aj so stopkou vypľul do dlane. Potom sa naňho naširoko usmial a povedal: "Čomu vďačím za túto návševu?"

Vo Frankovi to vrelo. "Prestaňte mi kradnúť čerešne!" naštvane zvolal.
"Čože? Ja?" Sused zatváril sa nevinne, ale na tvári mu bolo vidno pobavenie.

"Áno, vy! Máte opretý rebrík pri strome. A bolo to tak aj minulý rok. Keby ste aspoň prišli popýtať a nie ich tak neslušne kradnúť!" Frank stále zvyšoval hlas. Nebavilo ho jeho arogantné správanie. Ako tam stál, opieral sa o zárubňu, prihlúplo sa usmieval a bol bez trička, prečo bol bez trička a prečo mal také pekné telo, oh môj bože tie jeho pery. Mal také nervy, že naňho chcel kričať alebo ho udrieť alebo ho pobozkať.

"Ale, skončime s tou slušnosťou," povedal sused a hodil rukou. "Volám sa Gerard a nechápem, prečo žijeme tak dlho vedľa seba a nepoznáme sa ani po mene." Gerard sa usmieval a vystrčil ruku na potrasenie.

Frank ju zmätene prijal. "Neviem, často nie som doma... som Frank," povedal a snažil sa vyjasniť si hlavu. Tá náhla zmena témy ho vyviedla z miery. Zrazu si vo vnútri domu všimol čerešne. Oh, áno, už si na dôvod spomínal.

Pustil Gerardovu ruku a znova naňho zazrel. "Nemeň tému!"
"Tak fajn, fajn." Gerard zdvihol ruky na znak obrany. "Čo keby som ťa pozval na večeru? Odpustil by si mi tie čerešne?"

Frank bol teraz už naozaj vyvedený z miery.

"Na večeru?" opýtal sa. Prečo ho pozýva na večeru.
"Áno, dnes večer u mňa. Budem mať prázdny dom," žmurkol na Franka.

Preboha! Veď Gerard s ním flirtoval!

Frank nevedel prečo, ale súhlasil. Možno to bolo kvôli Gerardovmu úsmevu, alebo bol už príliš dlho sám. Gerard mal naozaj pekný úsmev.

"Tak dobre," usmieval sa Gerard. "Je to rande."

Zabuchol dvere Frankovi pred nosom. A Frank vtedy už rozhodne nemyslel na čerešne.

Mne sa toto strašne páči :3 dúfam, že aj vám ♥