Všetci mi hovorili, že to takto dopadne. Že som ešte mladá a nevydrží to dlho. Mali pravdu. Och, ako som nenávidela predstavu všetkých tých pohľadov a rečí, ktorých sa mi dostane neúrekom, keď sa vrátim k rodičom.
Ale keď to vyzeralo tak nádejne. Ľúbili sme sa. Mali sme všetko naplánované. Devätnásť roční, plní nádejí na lepšie zajtrajšky. Našli sme si malý bytík na okraji mesta. Cez deň sme pracovali a večer si užívali vzájomnú prítomnosť. Ľúbili sme sa...
Aspoň to som si myslela.
Ešte stále cítim tú bolesť, ktorú som zažívala, keď odchádzal a hovoril mi, že ma už nechce. Že si našiel niekoho iného a ona je tá pravá.
Najskôr som nič nerobila. Zostala som v poloprázdnom byte, ďalej som pracovala a po večeroch som vyčkávala. Čakala som, že sa vráti. Že mi povie, že to bol len hlúpy omyl a všetko sa dá znova doporiadku, tak ako to bolo predtým.
Čakala som tri mesiace. Potom už moja výplata a našetrené peniaze nestačili na platenie nájomného a musela som si priznať tú ťažkú pravdu. Musím sa vrátiť domov. Keďže sa on nevrátil.
Rozhovor s mamou bol ťažký. Posledné mesiace, keď mi volala, som sa tvárila, že je všetko v najlepšom poriadku, a keď som zložila telefón, išla som si oči vyplakať. Priznať porážku bol hrozný pocit. Cítila som sa ako klamárka. Bola som zlomená.
Počula som zatrúbenie. Vystrčila som hlavu z okna a tam stáli. Moji rodičia. Kývla som im rukou, nech prídu hore.
Posledný krát som sa poobzerala po prázdom byte. Nemala som veľa vecí, všetko sa zmestilo do pár krabíc. Dva roky života sa zmestili do piatich krabíc. Ani môj návrat domov som nebrala tak tragicky, ako toto.
Dvere na byte sa otvorili. "Och, zlatíčko," povedala mama a ja som sa znovu zrútila. Silno ma objala a hladkala po chrbte. "Bude to dobré. Neboj sa. Budeš doma a všetko bude v poriadku."
To bol nejaký prompt, ktorý som narýchlo napísala, tak hádam sa páči.
Neviem, či to vidíte, ale pridávam tu zatiaľ len staré veci, čo som písala skoro až rok dozadu.
Neviem sama posúdiť, či som sa zlepšila alebo nie, tak keď pridám niečo nové, tak mi to oznámkujte :D
أنت تقرأ
Pieces (jednodielovky)
أدب الهواةPríbehy, ktoré nemajú nejakú extra hĺbku, ale môžu prekvapiť. Nejaké fandoms, nejaké nie, školské práce, ktoré sa mi páčili, či už som ich písala pre seba alebo pre niekoho iného, možno aj v mojej amatérskej angličtine. Trigger warning pre homofóbov...
