Remus miloval búrky v noci. Ako kvapky padali na okennú parapetu, rozprskli sa, a pritom vydali ten upokojujúci zvuk. Ako blesk rozžiaril nebo a sila hromu mu privodila zimomriavky. Ako doňho udieral vietor, keď sedel na balkóne zabalený v deke a popíjal čaj alebo fajčil trávu.
Keď sa pozrel na mesto, vyzeralo čistejšie. Svetlá New Yorku sa mu rozmazávali pred očami. Počul autá a občasný smiech decák, ktoré sa po dlhej noci vracali domov alebo nadávanie, keď niekomu vietor prevrátil dáždnik.
Dvere balkóna sa otvorili.
"Nespíš?" ozval sa anjelsky hlas.
Remus len mykol plecami.
Sirius si sadol k svojmu partnerovi na zem. Keď Remus zacítil, ako sa Sirius trasie, vzdal sa polovice svojej deky a prehodil ju cez Siriusa. Ten si oprel hlavu o Remusove plece. Keď znova zahrmelo, Sirius sa mykol.
Rozdiel medzi nimi bol jednoduchý. Remus búrky miloval a Sirius sa ich bál. Preto ho Remus tak veľmi miloval. Aj napriek tomu, ako veľmi sa ich Sirius bál, sedel s ním vonku a nesťažoval sa.
Remus jednou rukou objal Siriusa okolo pása a prstami ho jemne hladkal po odhalenej koži.
"Nie je to také zlé, keď som tu s tebou," zamrmlal Sirius. "Keď som bol naposledy sám, skúšal som tu sedieť a vidieť to, čo ty. Nebolo to také príjemné, ako teraz."
Remus si ho pritiahol ešte bližšie.
"Už nikdy nebudeš musieť byť počas búrky sám," zašepkal a dal mu pusu do jeho divokých vlasov. "To ti sľubujem."
YOU ARE READING
Pieces (jednodielovky)
FanfictionPríbehy, ktoré nemajú nejakú extra hĺbku, ale môžu prekvapiť. Nejaké fandoms, nejaké nie, školské práce, ktoré sa mi páčili, či už som ich písala pre seba alebo pre niekoho iného, možno aj v mojej amatérskej angličtine. Trigger warning pre homofóbov...
