Pieces (jednodielovky)

V klube sa síce nehľadá láska, ale náhody sa stávajú (Wolfstar)

Remus rozhodne nebol našťastnejší, že ho Lily vytiahla do baru a hneď sa ho zbavila. Vedel, že to tak dopadne, ale aj tak sa nechal nahovoriť a teraz sedel sám, pri bare, zatiaľ čo Lily tancovala s nejakým idiotom.

Obzeral sa okolo seba, preklínajúc svoj život. Neznášal bary. Veľa ľudí, veľa hluku a v tom celom bol on a osamelý. Remusova predstava zábavného večera bola sedieť v izbe a čítať knihu. Keď to povedal Lily, zasmiala sa a hodila naňho veci, čo si má obliecť. Že možno niekoho zbalí.

Remus neznášal stretávať nových ľudí.

Povedal si, že dopije tento drink, pôjde skontrolovať Lily, či ide dnes domov alebo nie a pôjde preč. Jeho plány boli prerušené neznámym dievčaťom, ktoré si k nemu prisadlo.

"Ahoj," zahučala mu do ucha.

Remus fakt nemal svoj deň. Bola pekná, pokiaľ to on vedel ohodnotiť. Mala na sebe ten výraz, že by si ho rada zatiahla domov a potom už nevidela a Remus by to rád urobil, keby tu nebol jeden problém.

"Som gay," zakričal jej do ucha a ona sa na chvíľu zatvárila sklamane.

Potom sa zasmiala. "Bože, mám to ja dnes šťastie. Si už druhý, čo mi to povedal." Ukázala na chlapca s dlhými vlasmi na druhom konci baru. "Tak hádam budeš mať šťastie aspoň ty. Vyzeráš tu dosť osamelý."

Dievča odišlo od baru a prešlo na druhý koniec miestnosti, hľadať inde. Remus sa znova zadíval na chlapca, na ktorého ukázala. Bol pekný, dlhé kučeravé vlasy, kožená bunda. Rozprával sa s barmanom a práve sa na niečom zasmial. Zaklonil hlavu dozadu a vyceril zuby a Remus mal pocit, že ten smiech počuje až k sebe aj cez tú hlasnú hudbu. Potom sa neznámy pozrel priamo naňho.

Remus rýchlo sklonil hlavu a zadíval sa do svojho drinku. Prosím nech nepríde sem, prosím nech nepríde sem, prosím...

"Ahoj." Na krku ho pošteklili vlasy a zacítil vôňu potu a šampónu. Nevedel presne identifikovať tú vôňu, ale bola ovocná a príjemná.

Remus zodvihol hlavu a ten pohľad mu vyrazil dych. Bol úplne mimo jeho ligu. Remus bol obyčajný nerd, nikam nechodil, a keby nebolo Lily, nemal by už vôbec žiadnych kamarátov. On vyzeral ako boh sexu. Tričko mu priliehalo k vyšportovanému telu, mal upravené vlasy tým spôsobom, kde to vyzerá, akoby práve vstal z postele po nie celkom nevinných aktivitách a nádherne sa usmieval. Oči mu žiarili. Vyzeral rebelsky a sexi. Remus nikdy nezacítil takú túžbu pobozkať absolútne cudzieho človeka.

Remus otvoril ústa, že sa odzdraví, ale slová sa mu zasekli v hrdle.

"Som Sirius. A ty?"

"R-remus," vykoktal. Dal si mentálnu facku. Sirius bol už aj tak dostatočne nad ním, že by o Remusa nemusel ani pohľadom zavadiť a on si ešte zničí aj tú najmenšiu šancu svojím trápnym správaním.

Sirius sa tváril, že si jeho koktanie vôbec nevšimol. Namiesto toho sa naňho usmial a Remus bol úprimne rád, že sedel, pretože inak by sa mu podlomili kolená.

"Takže Remus. Zatancujeme si?"

"Oh, ja..."
"Ak mi povieš, že netancuješ, pôjdeš násilým," pohrozil mu Sirius, ale stále sa tak nádherne usmieval.

Keďže Remus momentálne vôbec neveril svojim rečovým schopnostiam, tak len prikývol. Sirius ho chytil za ruku, Remus umrel o trošičku viac a nechal sa tahať na tanečný parket.

Sirius bol na parkete nezastaviteľná guľa energie a totálna pohroma zároveň. Skákal, pospevoval si a bolo mu absolútne jedno, že všetci naňho pozerajú a musia sa uhýbať jeho rukám, ktoré boli naraz na niekoľkých miestach zároveň. Len zázrakom sa mu ani raz nepodarilo trafiť Remusa do tváre.

Za to Remus sa len trochu hýbal zo strany na stranu. Absolútne nevedel, čo mal robiť, len sa uhýbať energii menom Sirius a sledovať ho, pretože to bolo absolútne, neodvratne fascinujúce.

Sirius sa na chvíľu zastavil a komicky vypúlil oči. Povedal niečo, čomu Remus nerozumel, ale pochopil, keď ho Sirius chytil za obe ruky a začal s ním hádzať, akoby mu išlo o život.

Naklonil sa k nemu bližšie a zakričal mu do ucha: "No tak. Všetci sú príliš opití, aby ich to zaujímalo."

Remusovi sa nikdy nestalo, že by naňho mali niekoho slová taký účinok, ako teraz. Cítil sa mladý a plný energie a nevedel, či to bolo len Siriusom, alebo prišiel na nejaké hlboké uvedomenie, ktoré bude potom musieť dopodrobna rozobrať, ale začal tancovať, akoby bol jediný človek na svete a nikto ho nemohol vidieť.

Jediný zvuk, ktorý počul bol hudba a Siriusov smiech, ktorý sa akoby šíril miestnosťou a napĺňal Remusa radosťou, tak sa smial aj on a tancoval a smial sa, rozhadzoval rukami a konečne si užíval, žil, tancoval, skákal, smial sa, až si ho Sirius pritiahol bližšie a pobozkal ho.

Remus zamrzol, ale netrvalo to dlho a bozkával Siriusa s takým istým nadšením a energiou. Bolo mu jedno, či ho niekedy ešte uvidí, len si užíval ten moment a pocit. Dotkol sa jeho vlasov, lebo to chcel urobiť, už odkedy ho videl a boli také jemné, ako si predstavoval a postrapatil ich ešte viac. Pohrýzol ho do pery, pretože chcel na ňom nechať značku, pohrýzol ho aj do krku, lebo to chcel. Cítil sa tak dobre ako nikdy a chcel sa takto cítiť už navždy.

"Rád by som si ťa zobral domov, ale mám pocit, že tým by som pokazil niečo..." Sirius sa odmlčal a odtiahol sa od Remusovho ucha, aby sa naňho mohol pozrieť. Snažil sa nájsť tie správne slová, ale nič nenašiel, tak len mykol plecami. "Cítim spojenie a nechcem ho zničiť. Plus, mám spolubývajúceho. To by to spojenie zničilo určite."

Remus sa zasmial. "A ja si nemôžem nosiť návštevy na intrák. Myslím, že vrátnik, ktorý by ťa posielal preč by spojenie zničil ešte viac."

Sirius si oprel hlavu o Remusovo plece a smial sa. Obaja ešte stále stáli na parkete a ľudia do nich strkali, ale im to nejak extrémne neprekážalo.

"Keď už sme pri tom, musím Jamesa nájsť," povedal Sirius. Zodvihol hlavu z Remusovho pleca a jemu zrazu bola neskutočná zima bez Siriusovej blízkosti. Ale aj tak len prikývol. Sirius ho chytil za ruku a vydali sa do davu, hľadať Jamesa. Siriusova ruka príjemne hriala tú jeho a Remus sa musel premáhať, aby sa neškeril, ako blázon.

Remus zahliadol Lily alebo skôr Lilyne vlasy, ktoré boli ako vždy neprehliadnuteľné. Bozkávala sa pri stene s nejakým chlapcom, a aj keď to Remus nerád robil, musel ju vyrušiť. Vyzeralo to, že noc sa blížila ku koncu a musel zistiť, či má odvoz alebo ho má hľadať inde.

V tom hluku sa ani nesnažil Siriusovi nič povedať, len ho potiahol za ruku a viedol k Lily.

"Hej!" zakričal a Lily sa odlepila od neznámeho.

"Remus!" nadšene zakričala a hodila sa mu okolo krku. "To je James. Je úžasný. Láska môjho života."

"James?" divil sa Remus. Zadíval sa na Siriusa, ktorý sa práve rozprával s Jamesom. Milá náhoda.

"Ako si pochodil ty?" zakričala Lily. Remus sa len usmial a pozrel sa na svoju ruku, ktorá stále nepúšťala tú Siriusovu a naopak. Držali sa, akoby to bolo jediné, na čom v celom šírom vesmíre záležalo. Lily sa šibalsky zasmiala.

Sirius sa otočil na Remusa a usmial sa naňho. Remus nemohol inak, len mu úsmev opätovať. Tak predsa nemal až taký zlý deň.

Remus a Sirius sú asi jediná ship, v ktorú naozaj verím.

Hádam sa to páčilo, ak to nie je vidieť, názov som vymyslela za pol minúty, keď som to išla postnúť :D