1

1.6K 166 5
                                    

Enjoy xx

Harry sa snažil odomknúť dvere do svojho bytu. Tie boli zvonku špinavé od zvratiek a v celom paneláku páchlo od alkoholu, cigariet a výkalov bezdomovcov. Na lepší byt peniaze nemal, tak bol rád za to, čo mal. Susedia neboli celkom príjemní, až na Nialla, ktorého sem tam pozdravil, keď išiel okolo jeho bytu.

Nevedel prečo robil to, čo robil. Zachraňoval život niekoho iného, zatiaľ čo potreboval zachrániť svoj. On už taký proste bol. Takto ho vychovali rodičia.

Podarilo sa mu dostať sa s telom neznámeho na rukách do jeho vlastnej postele a usmial sa, keď videl jeho vlasy potom, ako mu stiahol kapucňu z hlavy. Jemne sa klepal pri pravidelnom dýchaní v spánku, keď ho na lôžko položil. Starší sa iba pozeral, akoby videl človeka prvý krát v živote.

Nepoznaný mal oblečené iba sivé tepláky celé od blata, čiernu rozopnutú mikinu a pod ňou mal biele, no... skôr už hnedé tričko. Bolo ho treba osprchovať, ale Harry nie a nie sa od spiaceho mladíka odtiahnuť. Nechcel ho zobudiť, pretože mal strach, že utečie, a to nechcel. Hodil by sa mu totižto spoločník, aspoň by na byt nebol sám.

Harry bol skromný a láskavý. Nikdy nepovedal nie a vždy pomohol. To sa však ukázalo na jeho stave. Využili ho psychicky a trošku fyzicky. Jeho najlepší kamaráti z neho urobili alkoholika a jeho bývalý, Nick, ho stále podvádzal so štetkami. Harry ho miloval. Stále mu odpúšťal jeho činy. Vždy ho čakal u seba doma na posteli s večerou, ktorá aj tak zostala buď na stene, alebo nedotknutá. A keď ju neurobil, mal veľký problém. Dosť strašidelná predstava, no ani tá nemá na to, čo to v skutočnosti bolo. 

On by bol s ním doteraz, no Nick ušiel už pred pól rokom a Hazz mu naďalej robil večeru, keby sa náhodou vrátil. Bol to celkom naivný chalan. Ako vždy.

Mladučký zrejme ucítil teplo domova a začal sa krútiť. No neskôr to vypadalo, ako keby mal nočné mory. Prehadzoval sa zo strany na stranu. Harry sa na jednu stranu zľakol, no na druhú rýchlo vymýšľal, čo zo svojich úst vydať. Veď sa predsa hovorí, že prvý dojem je najdôležitejší.

,,Pšššt! Bude to dobré."

pošeptal Harry a položil svoju pravú ruku opatrne na jeho vlasy, aby ho upokojil. Ten okamžite vystrelil z postele, pošúchal si oči a zľakol sa ešte viac, keď ich otvoril, ako toho dotyku. Bol priveľmi citlivý. Farebná stena, farebné povlečenie, farby....

Zase ten divný svet, do ktorého ho dali. Pretože Louis nepoznal nič iné, iba bielu miestnosť. Na sebe mal tiež vždy len biele oblečenie. Zrazu bolo všetko plné farieb.

,,Ehm, ahoj, si v pohode?"

opýtal sa Harry, keď sa pozeral na vystrašeného, ako sa všade pozerá. V tej chvíli sa rozkričal na plné hrdlo. Harry nechápal jeho činom. Tá tréma, ktorá ho obliala, prišla naozaj rýchlo. Kričal strašne hlasno, preto mu Hazz zakryl rukou jeho ústa. Bolo to prvé, čo Harrymu napadlo, lebo nechcel na svoj byt upútavať pozornosť. Louis sa bránil rukami nohami. Doslova.

,,Prosím buď ticho!" snažil sa ho prekričať chrapľavý hlas, keď už ruka nepomáhala.

Po chvíli hneď prestal. Bolo ticho a kričali iba nechápavé pohľady. Louis sa vytrhol z dotyku jeho záchrancu a ďalej z neho nespustil zrak.

,,Nemusíš sa ma báť."

aj keď ho starší upokojoval, z Louisovej tváre strach nezmizol. Priam sa roztriasol a začal panikáriť. Nevedel čo má čakať ani robiť. Bál sa.

Jeho najbližší človek, na ktorého si zvykol, bola jeho "opatrovateľka". Starala sa o jeho oblečenie, potreby na WC, či doplnenie stravy. Počúval jej slová, aj keď niekedy nerozumel. Nevedel nič hovoriť nato, koľko rokov už mal. Keby bol v normálnom svete a žil by normálny život, práve by odmaturoval, takže mal po 19tke. Jeho doktori (ala mučitelia) to nenazývali vek, ale fázy. Čiže prežíval devätnástu fázu života.

,,Prosím!" vyšlo z malého stvorenia po chvíli ticha,

ten hlas bol pre uši staršieho ako... Keď si dáš po dlhej dobe čokoládu. Čiže úplne božský. Taký hlas ešte nikdy nepočul. Jemný a detský, plný strachu a nervozity. Dokonca neznel ani ako niekto z ich kraju, akoby to bol prisťahovalec.

Lou sa veľmi veľmi bál. A Harry, ten bol úplne zmätený. 

Thanks for reading!
Love you all

M07 | lsWhere stories live. Discover now