M07 | ls

3

Enjoy xx

Harrymu to docvaklo. Je to predsalen chyták. Budú ho chcieť predať na orgány. Neveril malému, pretože to bolo celé divné. 

,,Takže Louis," povedal zrazu Harry v tom tichu a Louis sa strašne zľakol.
,,Si dobrý herec teda...to musím uznať." 

Mladší bol naozaj vystrašený a chcel čo najrýchlejšie odísť. Tvár mal zakrytú rukami. Vykukovali iba veľké tmavomodré oči. Tá farba bola pre Harryho veľmi zvláštna. Nemal rád modrú, no takáto ho nútila sa do nej zamilovať.

Louis sa rýchlo postavil a chcel odísť z postele. Harry ho chytil za jemnú ruku. Maličký sa zastavil a pozrel do jeho zelených očí. Strácal sa v nich. Začínal cítiť istotu a ochranu. No v poslednej chvíli znovu zaváhal, odtiahol ruku a postavil sa na teplú podlahu. Hneď na to však spadol na zem. Cítil sa ako malé dieťa, ktoré sa učí chodiť.

Veď Lou mal rozum ako dieťa.

,,Heeej, kam si sa vybral?" Harry sa zamračil a bolo mu to jasné. Všetko mu dávalo zmysel a trošku ho to mrzelo. Chcel mať nového kamoša.

On neodpovedal. Len sa pri počúvaní pozeral na staršieho vankúšiky, ktoré sa zvláštne pohybovali. Páčilo sa mu to. Vôbec nevnímal pointu slov, ale chcel, aby ešte niečo hovoril.

Vtipné. Koho by predsa zaujímali pery?

Nevidel taký pohyb nikdy, pretože už spomínaná opatrovateľka nosila na tvári nejakú divnú masku, aby ju M07 nemohol spoznať, keby náhodou ušiel, ako v tomto prípade. Možno na sebe v odraze zrkadla, ale on nerozprával.

Priblížil sa teda Lou k Harrymu a oboma rukami chytil jeho pery do prstov. Harry pozeral čo sa deje a tak trochu sa aj zľakol a bol v pozore. Ticho sledoval Louisove pohyby.

Lou začal napodobňovať Harryho pohyb pier aby mu naznačil, že má niečo hovoriť.

,,Čo robíš?" opatrne položil Harry otázku. Bol to skôr šepot, pretože Louis bol pri ňom dosť blízko.

On hneď ako videl, že Harryho pery znova začali robiť pohyby, rozžiarili sa mu oči.

Naozaj bol ako dieťa.

Začal ich teda skúmať. Najskôr sa hral s dolnou perou, ktorú prstami stláčal a naťahoval. Potom hornú a nakoniec obe naraz. Mal pri tom zamyslený pohľad. Ruky Harryho boli položené vedľa Louisových pokrčených nôh a prekvapivo tam zostali a počas tejto ''hry''.

Vyšší sa tomuneskôr zasmial.

,,Mám niečo s perami?" zase šepol, no tentokrát s pohľadom do očí menšieho, ktoré aj tak sledovali ružovkasté vankúšiky.

Maličký tentokrát vnímal, ale nenamáhal sa odpovedať. Začal skúmať pery svojim telom. Najskôr k nim priložil dlaň, potom bradu, nos, tvár a nakoniec aj svoje studené pery. Nebola to pusa, ale skúmanie dvoch rovnakých vecí. To vlastne nevypadalo ako pusa. Ani Harrymu to tak nepripadalo.

Odtiahol sa a prešiel si po vlastných perách, s ktorými sa začal hrať. Harry ho len sledoval a nechápal jeho činy. Maličký sa nahlas zasmial. To prinútilo zasmiať sa aj Harryho.

Vyhodnotil teda, že asi bude chorý, lebo takto dobre zahrať dieťa by asi nikto nedokázal. Ale čo potom ten papierik, mal tomu veriť?

Zrazu maličký prestal.

,,Prosím.." zakňučal maličký, nevedno čo sám vlastne chcel.

,,O čo prosíš ?" 

Louis sa pozrel na svoj rozkrok aby mu naznačil, že potrebuje na záchod, no starší to zrejme nepochopil.

Možno ani pochopiť nechcel.

Thanks for reading! ♥
Love you all ♥