M07 | ls

6

Enjoy xx

Louis sa v tom momente zobudil a začal sa poriadne klepať. Jeho telo bolo zvyknuté na svetlo. Stálé svetlo.

Harry stál otočený k skrini, čiže chrbtom k nemu. Započul jemne vŕzganie postele a náhle kopanie do nej. Prudko sa otočil za zvukom. Zbadal to a rýchlo šiel k nemu, aby ho upokojil. Stačilo zasvietiť, ale nato mal Harry až moc slabú pamäť.

Maličký pridal aj ruky. Začal ich hádzať zo strany na stranu. Harryho pevné ruky zastavili tie jeho tým, že ich priklincoval nad hlavu Louisa. Sadol sa na jeho stehná obkročmo, aby zastavil aj kopanie nôh. Vtom začal Lou aj nahlas kričať. Strašne moc hlasno!

Nepáčilo sa to ani Harrymu, ani jeho susedom, ktorí na neho zabúchali cez steny, keď kričanie neprestávalo ani po nejakej dobe.

,,Shhh!"

Utišoval ho. Chytil jeho ruky do jednej, aby si uvoľnil druhú. Tou mu následne prikryl ústa. Musel mu Louis robiť takéto problémy??

...nenechávajte v noci zhasnuté. Môže sa stať, že sa nebudem ovládať!

Konečne si na to spomenul. Natiahol sa k malej lampičke, ale zistil že ju nemá ako zapnúť. Obe ruky mal zaneprázdnené. Mal radšej pustiť ruku, ktorou mal prikryté ústa, aby Louis začal kričať, alebo druhú, kedy by mu mohol mladší ublížiť, ak by zase s nimi začal šermovať?

Rozhodol sa. Malé Louisove ruky mu dal na ústa. Zapol lampičku a Lou sa ticho pozeral na Harryho nad sebou s vystrašeným pohľadom. Trošku prižmúril oči vďaka rýchlej dávke svetla. Kučeravý nemal tričko. Lou sa pozeral na jeho hruď a potom znova do jeho očí.

,,V poriadku, už sa svieti, dobre?"

Harry z neho zosadol, sadol si vedľa jeho tela a čakal kým znova zaspí. Našťastie už žiadne kriky ani pohyby. V miestnosti začínala byť zima, ako každý novembrový večer. Mal však len jednu pokrývku. Prikryl Louiho a ľahol si chrbtom k nemu. Otriasol sa jemne od zimy a rukami objal vlastné telo. Chcel sa trošku zohriať.

Cítil sa divne. Po tom, ako odišiel jeho priateľ, u Harryho nikto nespal. Ktovie či sa to dá nazvať priateľom, keď ho nechal bezdôvodne. Kučeravý začal myslieť na svoju minulú lásku. Bože... Harry mu dával všetko čo mohol.

Vždy...

Malý si zatvoril oči. Tento nový farebný svet mu dával istý pocit pokoja. Čo znelo celkom paradoxne. Aj tie mäkké veci pod ním, keď ležal, mu dodávali dobrý pocit. Usmial sa teda a o chvíľku zaspali obaja.

***

V noci sa Louis prehadzoval zo strany na stranu. Bolo to novým prostredím. Harry kvôli tomu nemohol spať.  A keď bolo skoro 6, vtedy Harold konečne zaspal.

Každé ráno dávali Louisovi misku niečoho hnusného. Každé jedno ráno presne o 6:00 jedol to isté. Tento stereotyp mal celých 19 rokov.

Už vedel že je čas na jeho raňajky tak mu začalo škvŕkať v bruchu. Tento zvuk zobudilo unaveného Harryho, aj keď bol dosť slabučký. No on sa otočil, dal si vankúš na hlavu a spal ďalej, Nehľadiac na to, že má návštevu. Chcel sa vyspať. Keď sa nevyspal, bol strašne nervózny.

Ubehla chvíľka a počul hlasné rozbitie. Vystrelil do sedu. Obzrel sa vedľa a Lou nikde.

Thanks for reading! ♥
Love you all ♥