Prečo ho milujem? (HP FF)

#9 Rozlúčka

HERMIONA

Dnes je streda a v sobotu odchádzame domov na vianočné prázdniny. Práve som vošla do Veľkej siene, keď prišla sovia pošta. Ron aj ja sme dostali list. Ale ja som žiadny list nečakala. Bol od rodičov.

_____
Milá Hermiona,

rozhodli sme sa, že pôjdeme na Vianoce k starým rodičom. Problém je v tom, že keby ideš s nami nestihla by si začiatok vyučovania po vianočných prázdninách. Takže sa ťa pýtame či chceš ísť s nami. Ak nie, my ťa chápeme, ale ak chceš ísť, tak napíšeme pani riaditeľke McGonagalovej a vybavíme, aby si mohla prísť o pár dní neskôr na vyučovanie. Svoje rozhodnutie nám pošli, čo najrýchlejšie.

S láskou mama a otec
_____

,,Čo píšu?“ spýtal sa Ron nakúkajúc mi ponad plece.

,,Prečítaj si to.“ Podala som mu list od rodičov a čakala dokedy ho neprečíta.

,,Čože? A ako si sa teda rozhodla?“

,,Nie je to jasné? Pravdaže zostanem na Rokforte, nemôžem predsa zmeškať začiatok vyučovania.“

,,Ale píšu, že by ti to u McGonagalovej vybavili.“

,,Nie, už som sa rozhodla.“

,,Tak potom môžeš ísť ku nám, aj Harry ide. Aspoň by sme boli spolu.“

,,Nechcem byť tvojim rodičom na príťaž.“

,,Ty dobre vieš, že nebudeš!“

,,Chcem zostať tu, aspoň budem mať na tú veľkú prácu od Flitwicka poruke knižnicu.“

,,A s kým tu budeš? Nikto z nás tu nezostáva, aj Bella ide domov.“

,,Nevadí mi to.“

,,Ako myslíš, ale ja by som chcel, aby sme boli na Vianoce spolu!“

,,Prepáč, ale ja som sa už rozhodla.“ povedala som a išla do soviarne poslať rodičom moju odpoveď.

Aj Ginny s Harrym mi dohovárali, že môžem ísť k Weasleyovcom, ale povedala som im, že zostávam. Ani, neviem, prečo tu chcem zostať.

JUSTIN

Na Vianoce zostávam v Rokforte. Vyrastal som iba s otcom, lebo matka mi zomrela pri pôrode. Otec bol smrťožrút a teraz je v Azkabane. Má, čo si zaslúžil, nebol to dobrý človek. Zostala mi po ňom obrovská vila, v ktorej teraz bývam sám. A keďže nechcem byť na Vianoce sám rozhodol som sa, že zostanem tu.

HERMIONA

Dneska odchádzajú študenti domov. Idem sa rozlúčiť s Ronom a ostatnými.

,,Vážne ťa nechápem.“ povedal mi Ron. Tuho ma objal ma a pobozkal.

,,Šťastné a veselé!“ povedala som svojim priateľom.

,,Aj tebe.“ odvetili.

Ešte raz som pobozkala Rona a potom nastúpili do Rokfortského expresu. Kývala som im dokedy vlak nezašiel za roh a nestratil sa mi z dohľadu. Nakoniec som sa pobrala naspäť do hradu a šla rovno do knižnice.