Prečo ho milujem? (HP FF)

#10 Bozk

HERMIONA

V knižnici som našla skvelú knihu o zaklínadlách, ktorú určite použijem pri tvorbe práce na čarovanie. Sadla som si do kresla a začítala som sa do nej.

JUSTIN

Všetci moji kamoši odišli domov. Neviem, čo tu budem robiť. Možno úlohy. Ach, no ale lepšie ako byť sám doma. Tu je aspoň niekto a budem mať skvelú štedrú večeru.

Od Flitwicka sme dostali úlohu urobiť prácu na päť listov pergamenu o zaklínadlách.

Idem do knižnice nájsť nejakú knihu, z ktorej by som niečo opísal do tej práce. Podľa mňa nie je čítanie hrozné ako si myslia ostatný slizolinčania. Nie, že by som ho zbožňoval, ale keď sa nudím je to fajn.

Prišiel som do knižnice a spýtal sa knihovníčky, kde nájdem nejakú knihu o zaklínadlach, keďže sa tu nevyznám. Ukázala mi na zadné police, a tak som k nim zamieril. Čítal som názvy na bokoch kníh, keď som si všimol, že Hermiona sedí v kresle a číta. Je taká krásna. Svetlohnedé mierne kučeravé vlasy jej padajú do tváre a oči jej behajú po texte. Zrejme si ma ani nevšimla.

HERMIONA

Tá kniha je úžasná. Začítala som sa do nej, až som stratila pojem o čase. Zrazu som zacítila, že sa na mňa niekto pozerá. Zdvihla som pohľad od knihy a uvidela Justina.

,,Ahoj, prečo si nešla domov?“ spýtal sa ma, keď som naňho pozrela.

,,Rodičia išli do Francúzska za starkými a keby som šla s nimi nestihla by som začiatok vyučovania.“

,,Aha a nemohla si ísť k Weasleymu?“

,,Áno, ale nechcela som.“

,,Prečo? Keby som ja mohol ísť k rodine svojich priateľov bol by som rád.“

,,Neviem, prečo som nechcela ísť s Ronom, ale prečo nie si ty doma?“

,,Nemám rodičov. Mama zomrela pri pôrode a otec je v Azkabane. Doma by som bol sám, tajže som radšej tu.“

,,Ton som nevedela. Mrzí ma to.“

,,Nemá prečo. Matku som nepoznal a otec bol zlý človek.“

,,Aha, a čo robíš tu v knižnici?“ spýtala som sa, lebo by som nikdy nepovedala, že ho tu uvidím.

,,Išiel som si nájsť nejakú knihu na prácu pre Flitwicka.“

,,Vážne? Táto kniha je o zaklínadlach a je skvelá. Máte rovnakú tému, že?“

,,Áno, zaklínadla.“

S Justinom sme sa výborne bavili až dokedy nás pani knihovníčka nevyhodila, pretože sa knižnica zatvára.

Bolo už osem hodín večet. Išli sme spolu po chodbe do svojich klubovní.

,,Nemáš klubovňu tým smerom?“ spýtala som sa ho, keď nezabočil, ale pokračoval ďalej so mnou.

,,Áno, ale chcem ťa ísť odprevadiť. Teda, ak ti to nevadí.“

,,Nie.“

Pri portréte Tučnej panej sme zastali.

,,Bolo mi s tebou fajn.“ povedal.

,,Aj mne.“ povedala som úprimne.

Justin sa mi pozrel do očí. Tak intenzívne na mňa pozeral až som mala pocit, že sa začínam chvieť. Nahol sa ku mne a začal ma bozkávať. Bolo to úžasné, a tak som sa pridala k nemu. Jeho bozky boli neskutočne krásne, jemné a zároveň drsné.

Vtom som si spomenula na Rona. Panebože, čo to stváram?! Rýchlo som sa od neho odtiahla.

Keď uvidel môj nahnevaný výraz povedal: ,,Prepáč, nechal som sa uniesť.“

,,Dobre vieš, že mám priateľa!“ kričala som.

,,Keby si to nechcela, tak by si ma zastavila hneď!“ vracal mi to tiež s krikom.

,,Dobrú noc!“ povedala som mu a nechala ho stáť na chodbe.

V tú noc som nemohla zaspať. Myslela som na jeho bozky. Bolo mi hrozne! Čo som to za človeka? Veď som podviedla Rona! Ale Justin mal pravdu, keby som to nechcela zastavila by som ho hneď.

JUSTIN

Prečo ma nezastavila ešte na začiatku? Možno to chcela tiež, len mala výčitky. Ale Justin, nenahováraj si niečo, čo nie je pravda!

HERMIONA

Nasledujúce štyri dni sme sa jeden druhému vyhýbali. Keďže sme každí z inej fakulty nie je ťažké sa mi vyhýbať.