Hľadela som za ním a cítala ako keby sa mi niekde pri srdci niečo zlomilo.
Pod vŕbou som zostala sama viac ako dosť a tak som sa rozhodla, že pôjdem do knižnice učiť sa, keď ma niekto chytil za rameno. Prudko som sa mykla a otočila tvárou k 'útočníkovi'. Práve ty si mi tu chýbal, ironicky som si v duchu odfrkla.
"Môžem si prisadnúť? Chcela si sa stretnúť," s úsmevom sa opýtal Tyler. Váhala som, nemala som najmenšiu chuť sa s ním o ničom rozorávať, no potom som si to rozmyslela. Chcela som zahnať myšlienky na Georga a to co sa tu pred malou chvíľou odohralo. Možno si nakoniec uvedomí ako sa správal, ked uvidí, že som strávila poobedie s Tylerom. Ktovie? pomyslelala som si.
"Ahh, jasné," pokynula som rukou smerom k deke a úsmev opätovala.
"Tak, o čom si to chcela hovoriť?" opýtal sa, ked uz sedel oproti mne.
"Tak všeobecne - o tebe, tvojich záľubách, obľúbených jedlách,..."
Iba sa zachcetal a nič nepodal. Spanikárila som. Urobila som snáď niečo zle?
"Čo je na tom smiešne?"
"To, že stále myslíš alebo hovoríš o jedle," so smiechom odvetil.
"No a? Je to problém?" zavrčala som a do úst si hodila čokoládový koláčik.
"Nie nie, kľud. Ja len že väčšina dievčat v tvojom veku si udržiava figúru, je veľmi zdravo alebo neje vôbec, každý deň sa ide pretrhnúť od cvičenia a behania, no ty si bez najmenších výčitiek dáš aj tri hamburgery so šiestimi tabulkami čokolády a bez ohľadu na to, máš postavu, pre ktorú by nie jedno dievča vraždilo," zalichotil a ja som sa stále napchávala všetkých Co mi prišlo pod ruku. Mierne som sa začervenala a neschopná slova dojedla posledné sústo muffinu.
"A ty cvičíš?" potrebujem spytovala som s, ked som mala prázden ústa.
"Niekedy. Ved vieš, niet veľa voľného času, ked si princ," povedal vecne a aj on si zobral muffin.
"Niečo mi hovor," odvrkla som.
