"Ako bolo?" s úsmevom vyzvedal.
"Úžasne," zaklamala som so vztýčenou hlavou.
"Úžasne?" nechápal.
"Úžasne," prikývla som.
"Naozaj?"
"Áno, naozaj!" rozčúlil ma svojim pochybovaním.
"Som rád, no nevyzeralo to tak, že by ste si padli do oka," vykrivil ústa.
"Ty si nás špehoval?!" zhrozene som vyštekla.
"Eh, nebol som jediný," zasmial sa a nenápadne kývol hlavou ku ostatným niekoľko metrov za ním.
"Dobre, prestaň. Prišiel si iba pre toto alebo mi chceš zdeliť aj nejakú užitočnejšiu informáciu ako to, že ste sledovali mňa s Tylorom?"
"Vlastne áno, tvoja mama ťa chce vidieť," oznámil mi.
"Kriste pane," vydesene som zagúlala očami a postavila som sa. George so smiechom odkráčal.
"Tak? Ktorý?" netrpezlivo sa ma spýtala, keď som za ňou prišla do altánku.
"Prosím?"
"Netvár sa, že si nerozumela. Veľmi Dobre vieš na čo narážam," pohŕdavo odo mňa odvrátila zrak a švihla vejárom, Ktorý držala v ruke a začala sa ovievať.
"Ja som sa s nikým ani poriadne nerozprávala, tak ako ti mám povedať, s ktorým tu skysnem do konca života?"
'"Nebuď taká odporná. Musí ti byť predsa jeden alebo dva sympatickejší ako ostatný," trvala na svojom.
"To je síce pekné, ale to, že mi je niekto sympatický neznamená, že s ním chcem zostať. Zober si napríklad takého Evana, je mi sympatický, ale nechodím s ním a ani nebudem."
"Preboha, Sophia, nemôžeš porovnávať starého komorníka s osemnásť ročnými významnými a-"
"Áno áno, pochopila som," prerušila som ju a pokračovala,"no nechcela som tých...tých...chudákov? Poslať k vode takto skoro."
"A do kedy chceš, prosímťa, čakať?" povýšenecky sa zasmiala. "Fajn, keď to chceš urobiť rýchlo, urobíme to rýchlo," urazene som pristala, "Nech odíde William, Axel a Arthur."
"To-to nemyslíš vážne! Chceš odmietnuť Williama a Arthura?! Axel, hmm, to chápem, nemá ti čo ponúknuť po tej mužskej stránke-"
"Mami!" hneď som ju okríkla.
