Teo bol výborný rozprávač svojich zážitkov. Hovoril nám ako bol v Afrike s kamarátmi. Najprv som si pomyslela, že sa nikto nedostane k slovu no potom sme rozvírili témy a celá noc sa nám zdalo málo. Myslím si, že sme sa celkom dobre spoznali na to, že to bolo prvé stretnutie, no nie prvé ako prvé ale ušlo to. Pri výchádzaní z baru, kedy už bola polnoc sme sa všetci zviezli výťahom a Teo odbočil do svojej izby. My s Hailey sme sa odobrali na izbu a do pol hodiny zaspali. Zobudilo ma klopanie na dvere hlboko v noci. Zobudila som Hailey a šli sme otvoriť. Stál tam Teo s Tobinom.
"Č-O T-U R-O-B-Í-T-E ?" opýtala som sa zaspato, kým Haliey sa za mnou naťahovala.
"Coco, prosím ťa aj ty Hailey...podte s nami" povedal Teo.
"Ale ved prečo, je noc, čo robíte" stále sme boli zaspaté.
"Aj mňa vytiahol z postele." privetil Tobin.
"Musíte ísť s nami do mojej izby !" prehovoril Teo.
"5 minút!" povedala Hailey a vyšla von z izby. Ja za ňou.
Vošli sme do Teovej izby. Všade bola tma. Naznačil nám, že máme byť ticho a ked sme prechádzali cez spálňu, zbadala som v posteli ryšavé vlasy. Pozrela som sa na Tea, ktorý nás viedol do obývačky. Stáli sme v strede obývačky a pozorovali splašeného Tea. Nalial si vodu, rýchlo sa napil a vybral zo zásuvky drevenú krabičku. Asi vo veľkosti knihy.
"Pozrite sa." povedal vyplašeným ale tichým hlasom. Hailey podišla k nemu a vybrala z krabičky semišový mešec. Modrý. Divne sa pozrela na Tea a potom na nás. Otvorila to, chvíľu sa tam pozerala a potom to položila, veľmi prekvapená naspäť do krabičky. Už ma to nebavilo a tak som ho otvorila a neverila som vlastným očiam. Boli tam diamanty a iné určite drahé kamienky. Aj Tobin sa pozrel a začala smršť otázok. Teo len sedel a pil vodu so zrakom zapichnutým do zeme.
