🔥Tábor Strelcov🔥

1.Kapitola - Párty

Ahoj, volám sa Mal Inferno.Mám 16 rokov a vediem takmer bezstarostný teenegerský život. Som jedináčik. Mám oboch rodičov, ktorí sú večne v práci. S financiami sme na tom viac než dobre. Ale zase, komu by nechýbala rodičovská láska?

Mal znamená po španielsky zlo. Vystihuje to moju povahu. V druhom ročníku som spolužiačke odstrihla vlasy zato, že mi nechcela požičať červenú pastelku. V treťom ročníku som vyhodila spolužiakovy športový úbor von oknom zato, že mal lepšiu známku z päťminútovky ako ja. Takto sa to so mnou ťiahne aj na strednej, ale tu na tieto žartíky niesom sama. Pomáha mi totiž môj najlepší kamarát Lheyn. S ním to je oveľa väčšia sranda. Nie že by tie nápady boli jeho, ale vždy všetky tresty schytá on. Preto ho mám tak rada.

Späť do reality.

Dnes sa prebúdzam do krásneho slnečného piatku s úsmevom na perách. Samozrejme že vstanem, vykonám hygienu, prezlečem sa z pyžama do formálneho oblečenia a zjem svoje cereálie. Proste, ako každé ráno.

Ako vždy keď si chystám cereálie, tak ich je viac okolo misky ako v nej. Zalejem mliekom a pustím sa do jedenia. Keď prežúvam prvé sústo chutných cereálii, zrazu začujem zvonenie nášho zvončeka. Zaostrím na striebristú kľúčku, ktorá sa pochvíli začne trepotať ako sliepka pred porážkou.

Postavím sa, odomknem a zakričím "Ďaľej!" s plnou pusou že ma je ledva počuť.

Dnu vojde hnedovlasá hlava ktorá mi občas riadne brnká na nervy.

"Čau, Lheyn!" pozdravím svojho najlepšieho kamaráta.

"Ahoj, Mal!"odzdraví ma dosť veselo.

"Mal, to mi neuveríš!"povie a nakonci vety odhalí svoj rad bielych zubov.

"No, počúvam." odvetila som s miernym nezáujmom.

"Zajtra bude párty na otcovej chate. Rodičia idú do práce do Viedne. Vrátia sa až vo štvrtok."povedal priveľmi šťastne.

"Dúfam že som pozvaná."poviem, keď prehltnem poslednú lyžičku cereálii a špinavý riad ukladám do umývačky.

"Jasné. Už by sme mali ísť. Je 8:20 za 15 minút začína prvá hodina."vidím, že po tejto vete si spomenul na školu a úsmev ho omrzel.

Po škole...

"Videl si chemikárku? A hlavne ten jej pohľad keď si sadla na tie špendlíky?" ozvala som sa s výbuchom smiechu nakonci vety.

"Áno, videl. Neľutujem toho."povedal pomedzi smiech.

Takto sa náš zvonivý smiech roznášal po celej dedine až pokým sme neprišli pred môj dom.

"Nezabudni, zajtra 15:30 u mňa na chate. Dúfam, že mi pomôžeš s prípravami." uškrnul sa a pokračoval ďalej vo svojej ceste.

Vyšťavená z neustáleho pozerania na písmenká v učebnici som povrtela kľúčom v zámke a s ľahkosťou otvorila dvere. Doma ako inak nikto nebol. Tašku som hodila do skrine. Schmatla knihu z poličky, napustila si vaňu plnú bubliniek, ponorila sa po krk do vody a utrela si ruky do uteráka aby som nemala mokré strany a pustila sa do čítania.

Po dvoch hodinách som konečne vyšla z vane a zabalila sa do osušky. Otvorila som dvere na izbe a zo skriňe som schmatla sivé tepláky a čierne voľné tričko. Ľahla som si do postele, dala sluchátka do uší a pustila si hudbu. Za príjemných tónov rytmickej melódie som zaspala.

Otvorila som ťažké viečka a očkom pozrela na hodiny. Bolo 10:23. S miernym zatočením hlavy som sa postavila a vydala sa smerom ku skrini.

Vybrala som si čierne legíny a vínovú (bordovú😄) mikinu a keďže je sobota tak som sa pustila do upratovania. To mi zabralo asi tak 2 hodiny, tak som sa začala chystať na tú párty.