Keď som videla že nemám šancu tak som sa premiestnila predneho. Nečakal to a nakoniec spadol a ja sním. Ako som tak ležala pod ním,tak som sa zapozerala do jeho pekných očí a potom som ho...
odtlačila, schmatla svoje veci zo zeme a utekala do stanu.
"Čo sa to tu sakra deje?" povedala som v mysli a čakala, že mi niekto odpovie.
Ako som tak kráčala po trávnatom námestí, kde sa raz do týždňa stretávajú všetci elfovia, tak na mňa polovica z nich zazerala akoby som spadla z Marsu.
Rozhodla som sa ísť za Gryffom.
Po ceste som sa snažila sústrediť na to, čo ma učil, keďže tu bol dosť veľký hluk a mne to nerobilo dobre.
Po piatich minútach cesty som konečne zaklopala na dvere. Zase mi nikto neotváral. Tak som si otvorila ja.
Zbadala som Gryffa zase sa prehľadával v šuflíkoch.
"Ehm, ehm.."nenápadne som si odkašlala.
"Gryff? Čo hľadáš?"spýtala som sa nervózne.
Niečo na čom záleží osud tábora a všetkých elfov.
Počula som myšlienky, ale tie neboli moje.
Čo to do prdele je? Rozutekala som sa ako to len šlo. Mala som namierené do môjho staronového (budeme to volať dom) domu. Hneď ako som vyvalila dvere som sa rozutekala do izby, treskla dverami a zosunula sa pozdĺž nich.
Za tých pár dní čo tu som, sa mi dokonalo obrátil naruby. Po párty ma začnú naháňať nejaký vlci čo sú vlastne démoni, nadruhý deň sa zobudím tu, kde mi začnú hovoriť že nie som obyčajný človek, boj som trénovala v 4 rokoch , dozvedela som sa, že moja rodina neni vlastne moja ale bol to len podplatený párik, ktorý ma mal strážiť a z môjho bývalého najlepšieho kamaráta sa vykľul teenager, ktorý bol platený rovnako, ako moja rodina.
Nechala som si zjaviť dýky v ruke a jeho hrot som si tlačila do ukazováka a tuho premýšľala.
Z ničoho nič mi niekto vyvalil dvere.
"Ahoj Mal" povedalo niečo, čo neviem čo je s červenými očami a krivým úsmevom a rozbehlo sa to po mne.
Dýky som dala pred seba a oháňala sa ním. Príšera sa uhýbala,stačil jej jeden zlý pohyb a bolo by po nej.
Keď som sa naštvala tak som sa z celej sily zahnala a oddelila som jej hlavu od tela.
"Fúj, nemohla som ťa radšej rozštvrtiť volakde vonku? Musel alebo musela si prísť až do mojej izby? Teraz to tu bude smrdieť."povedala som s odporom, prekročila to a odišla von.
Pred stanom bolo veľa mŕtvych elfov ale aj toho hnusu.
"Musím nájsť Hueva alebo Gryffa."rozbehla som sa a pozerala do každého smeru. Nikde neboli. Boli tu len mŕtvoly. Keď som prišla pri hlavný stan, kde býva Nadia s ktorou som ešte nemala česť sa rozprávať, tak som zbadala nejakého človeka v obkľúčení tými zapáchajúcími potvorami. Premiestnila som sa pri toho obkľúčeného.
"Bu! " zakričala som a začala ich sekať hlava nehlava.
"Mal?"spýtal sa začudovane človek ktorého ešte pred pár minútami obkľúčilo minimálne 20 netvorov.
Keď som ich všetkých zabila, otočila som sa a zbadala Hueva.
"Ako to, že si sa nechal obkľúčiť?"
Z pohľadu Hueva
Po tréningu s Mal som išiel za Nadiou. Už keď som vyšiel z lesa, som si myslel že je niečo v neporiadku.
"Nadia? Si tu?"zakričal som.
Batoh so zbraňami som si položil na jej stôl a vytiahol kľúč pomocou ktorého som odomkol tajné dvere. Otvoril som dvere za ktorými stála veľmi priestranná kancelária. Po stranách mala poličky vyplnené knihami. Jedna stena nemala poličky ale okno. Začarované okno. Zvonku vypadá ako normálna stena, ale zvnútra je to široké okno.
Ako som si mohol myslieť, nie je anj tu, presne tak ako všetci ostatný.
Vyšiel som von a zbadal Mal ležať na zemi. Rozbehol som sa k nej ale keď som ju išiel zdvihnúť, zosypala sa na prach.
To neni možné, toto dokážu len veľmi silný démoni. Obzrel som sa okolo a z toho prachu sa vynorili tie nechutné slizké príšery. Bolo ich veľa. Spravili okolo mňa kruh aby som nemal ako ujsť. Nemal som pri sebe zbraň. Batoh som si zabudol u Nadii na stole.
Takže toto je môj koniec. Nikto nie je v tábore. Nemá ma kto zachrániť a ja tupec som si nechal zbrane v batohu u Nadii v stane.
Keď som sa tam opúšťal, tak zrazu sa niekto premiestnil predomňa.
"Bu!"povedala a začala sa oháňať mečom.
"Mal?"povedal som šokovane.
Pochvíli keď s tých démonov zostal už len prach,tak sa Mal otočila.
"Ako to že si sa nechal obkľúčiť?" spýtala sa ma začudovane.
Tak som jej to povedal.
Zbehol som si po veci k Nadii vybral meč a dal batoh na plecia. Opatrne sme prišli k nášmu stanu a zamkli sa tam.
"Čo budeme robiť?"
"Neviem, ale niečo je zle."povedala
"Stretla si dnes niekoho známeho? Okrem démonov?"spýtal som sa s nádejou v hlase.
"Nie. Vlastne áno. Ak sa počítajú mŕtvy elfovia, tak ano."povedala zamyslene.
Bože len nech medzi nimi neboli aj Nadia a Gryff.
"Ešte pred tréningom som videla Gryffa."povedala.
Zrazu niekto zaklopal na dvere.
YOU ARE READING
🔥Tábor Strelcov🔥
FantasyMal je šestnásťročné dievča, ktoré po divokej párty u svojho kamaráta objaví úplne odlišný svet od toho jej(ľudského). Spozná tam chalana pod menom Huevo, ktorý si o nej už od začiatku myslí, že nič nedokáže. Mal sa mu snaží ukázať pravý opak, ale...
