🔥Tábor Strelcov🔥

2. Kapitola - Moja minulosť

Stojím v bielej miestnosti oproti zrkadlu.
Pohľad do mojich očí je taký mrazivý.
Všade samá prázdnota,
som tu sama.
Chcem kričať o pomoc,
no moje ústa ma neposlúchajú.
Som tu len ja..
Ja a hrobové ticho...
To mučivé ticho a ja v ňom...

Pomaly otváram oči z nepríjemného osamelého sna a dúfam že sa prebudím u mňa doma v mäkkej posteli. No moju túžbu prebudí rozprávanie ľudí neďaleko mňa.

"Prečo ste sem priniesli ľudí?!"naštvane hovoril asi doktor.

"Naháňali ich démoni. Navyše jedného z nich pohrýzli. Potreboval ošetriť ináč by sa premenil" povedal druhý. Už som si myslela že som v nemocnici, ale prečo ma sakra odviezli na psychiatriu?!

Keď oči otvorím úplne, som v nejakom veľmi veľkom stane pokrytom bielou plachtou a s provizórnymi jednolôžkovými bielymi posteľami. Postele rámuje dubové drevo a pri každej posteli z ľavej strany je nočný stolík z bambusov. Je to tu nádherné.

"Hej.. ehm... kde to som? "spýtam sa doktora s mierne zachrípnutým hlasom.

Doktor ku mne príde bližšie ale stále udržiava 2 metrovú vzdialenosť aby som mu nemohla nič urobiť. Nevypadá zle, hnedé vlasy mierne do hora, modré oči , špicaté uši a poloplné pe... počkať špicaté uši?!

Asi si všimol môjho mierneho zazerania na jeho uši.

"Ja som Gryff a som elf. Toto vedľa je Tradior a ty si?"spýtal sa až prehnane milo, čo mi príjde podozrivé.

"Samaya, ááá už by som mala byť niekde inde."povedala som s falšovaným úsmevom " lebo sa tu ináč scvoknem."dodala som cez úsmev keď som sa pozrela znova na tie uši.

Samaya je mimochodom moje druhé meno, ale radšej mám Mal.

Zatiaľ čo ja sa vyškieram, oni na mňa pozerajú jak keby som spadla z
Marsu.

"Nemali ju poslať až v sedemnástich?"

"Samaya, vieš čo znamená po nepálsky tvoje meno?"povedal vážne.

"No hovor, ale rýchlo. Pretože podľa tých hodín, čo máte pritom strome, je 10:20 takže za päť minút by som sa mala zobudiť." poviem s úsmevom.

"Znamená to čas. Momentálne nemôžeš vyjsť z nášho tábora pretože ťa našli."vážne predniesol.

"Teraz ten o Popoluške. Musím ísť domov, rodičia sa o mňa určite boja."povedala som zo smiechom.

"Tradior, zavolaj jej náhradným rodičom a povedz im že je čas a nech jej pošlú veci."povedal Gryf

"Sam, ty poď zamnou, určite máš veľa otázok."dopovedal

Následovala som ho celkom dlho až sme prišli do nejakej kancelárie.

Sadol si do kresla a povedal "Sadni si a môžeš sa pýtať."

"Čo je toto za miesto?"

"Toto je Tábor strelcov na území Terran."odpovedal mi kľudne.

"Kto ste? A čo robíte?"pýtam sa ďalej.

" Sme strelci napol elfovia. Zabíjame démonov podobných ako vás včera naháňali."

Sakra ja som úplne zabudla na Lheyna!

"Kde je ten čo prišiel so mnou?"

"Pohrýzol ho jeden z démonov, potreboval ošetriť ináč by sa mohol premeniť. Momentálne sa víta s kamarátmi."