Sedela som na zelenkastej tráve a snažila sa na nič nemyslieť a len vnímať prírodu. Sústredila som sa na potok, ktorý si predieral cestu cez kamene trčiace z rozbúrenej vodnej hladiny alebo na vietor, ktorý svojou silou udieral do okolitých stromov a jemne mi fúkal do vlasov.
"Výborne Sam. Teraz skús toto všetko oddeliť na jednu menšiu a jednu väčšiu kôpku a mysli pri tom na svoje zmysly." povedal Gryff.
To by malo byť ľahké.
Predstavila som si les. Snažila som sa ho rozdeliť, ale márne. Chvíľu mi to síce trvalo (4 hodiny), ale nakoniec to vyšlo.
"Podľa tvojho úsmevu súdim, že sa ti to podarilo, takže teraz si predstav truhlu a tú väčšiu kôpku do nej hoď."usmial sa Gryff.
Moja predstavivosť začala čarovať truhlu, ako býva vo filmoch s pirátmi.
Znovu som sa usmiala na signál pre Gryffa, aby vedel, že to mám.
"Fajn Mal, teraz si predstáv dvere, otvor ich a truhlu tam polož."
V mysli som vytvorila dvere a spravila presne to čo mi Gryff prikázal.
"Vždy keď budeš tie lepšie zmysly potrebovať, stačí otvoriť dvere a truhly."usmial sa Gryff.
"Ďakujem Gryff. Aká bude ďalšia lekcia?"spýtala som sa.
"Ďalšiu lekciu budeš mať s Huevom. Budete preberať tvoje schopnosti."povedal vážne.
Pohľad na Hueva sa mi ešte viac zhoršil po tej spomienke. Opustil moju rodinu v tom najťažšom období.
"Kedy?"spýtala som sa naštvane.
"O pätnásť minút. Ponáhľal by som sa. Muerte nemá rád meškanie."povedal a už odchádzal.
Zbalila som si svoje dvere aj s truhlou v mysli a odkráčala do polostanu.
Keďže sme boli v lese cesta naspäť mi trvala približne 5 minút. Zo skrine som si zobrala veci na tréning, položila ich pri umývadlo a rýchlo som sa išla osprchovať. Len som sa prebehla šampónom, lebo mi bolo jasné, že sa spotím. Opláchla som sa a osušila v uteráku, nahádzala na seba veci a utekala preč.
Po 3 minútach utekania som zistila, že neviem, kde mám bežať. Utekala som teda na miesto minulého tréningu.
BINGO!
Stál tam so svojím typickým zamračeným ksichtom.
"Inferno, zase meškáš." povedal s vážnym tónom.
"Ja som neni tá, ktorej to vadí." povedala som provokatívne s úškrnom.
On sa len usmial. Čo to s ním dnes sakra je?
"Takže začneme tým že .." nenechala som ho dohovoriť a skočila mu do reči.
"Aké mám mať vlastne schopnosti? Bude zo mňa jednorožec, Cat woman, alebo Aladin? Najviac by som sa potešila keby som Turtle Nin.."pre zmenu ma nenechal dohovoriť on.
"Budeš sa môcť premiestňovať. Aj z miesta na miesto ale aj medzi dimenziami. Aj na chvíľu zastaviť čas. Čím budeš viac trénovať tým ti budú pribúdať nové schopnosti a tie staré sa budú zlepšovať."povedal
Asi päť minút som na neho pozerala ako na debila a potom mi to prišlo na um. Aj tak si myslím že si na tento čarovný svet nezvyknem.
"Takže, čím začneme?"spýtala som sa.
"Skúsiš sa premiestniť počas boja. Tak aby som to nečakal."povedal.
"Tak začnime."hneď ako dopovedal vytiahol meč a začal na mňa útočiť.
Keď že som nemala žiadnu zbraň som sa zo začiatku len uhýbala, potom som si spomenula na moje dýky a predstavila si ich v ruke. Keď už to vypadalo že sa mi Huevo trafí do ramena, sa mi v ruke objavili dýky a stihla som to vykryť.
Asi po piatich minútach som začínala byť unavená. Dôvod je ten, že mi nejde sa za neho premiestniť. Teraz to idem skúsiť posledný krát lebo asi umriem od únavy.
Chcela som spraviť niečo čo by vážne nečakal. Síce ja nečakám ani to, že sa premiestnim.
Odrazu sa naše meče v strede skrížili, tak som urobila piruetu do pravej strany a sústredila sa na premiestnenie.
NO TY MÔJ BOH. Mne sa to vážne podarilo.
Rýchlo som mu priložila hrot dýk na krk. Potom som sa od únavy zviezla na zem.
"Možno mi bojovanie odrazu celkom ide, ale aj tak mám pocit akoby som tú schopnosť niekomu ukradla."povedala som zamyslene.
"Musím uznať že to nebolo najhoršie."povedal.
"Asi prvá pozitívna vec čo od teba počujem. Si v poriadku?" opýtala som sa s úsmevom.
Len sa zachechtal. Vážne je nejaký divný.
"Povedz mi niečo o sebe, myslím, keď si bol malý." povedala som opatrne.
"Veď si o mne videla v spomienkach." povedal.
"Ale ja to chcem počuť z tvojho pohľadu."povedala som a začala sa pomaly staviať.
Zrazu ma Huevo natlačil na neďaleký strom ruky mi dal nad hlavu a začal rozprávať.
"Myslím že sme si neni moc blízky na to, aby som ti rozprával o súkromných veciach."zavrčal až som cítila jeho teplý dych na krku.
"Zato, že som ťa ako 5-ročné dieťa porazila, ku mne nemusíš byť taký odporný. Viem, že sme predtým boli priatelia. Skôr ja by som mala byť odporná k tebe, keďže si opustil moju rodinu v tom najťažšom období." povedala som naštvane.
"Aj by som ti to rád vysvetlil. Lenže dôvod prečo sme odišli práve vtedy, keď ste nás najviac potrebovali, mi nepovedali ani moji rodičia a asi mi to ani nikdy nepovedia."zosmutnel a pustil mi ruky zbalil si svoj meč a pomaly odchádzal.
"Počkaj. To som nevedela."schmatla som svoje veci a utekala za ním.
"Jasné, že si to nevedela." povedal.
"Možno keby si nebol taký pako, tak by som ťa aj mala rada." zasmiala som sa.
"Možno keby si ty nebola taká nešikovná, tak by som ťa mal rád." zasmial sa aj on.
"Počkať. Ako to myslíš? Ja som náhodou neni nešik..."nestihla som ani dopovedať a už som sa potkla o Huevovu nohu.
"Tak toto si si posral."povedala som naštvane, postavila sa, oprášila sa a začala ho naháňať.
Keď som videla, že zas a znova nemám šancu tak som sa premiestnila pred neho. Nečakal to a nakoniec spadol a ja s ním. Ako som tak ležala pod ním,tak som sa zapozerala do jeho pekných očí a potom som ho...
Ja som vám len chcela v týchto záverečných kecoch, ktoré aj tak nikto nečíta, veľmi pekne poďakovať za tak nádherné číslo pozretí a votes♡.Pozretí je dokopy 200 čo je pre mňa strašne moc a votes 20 čo pre mňa veľa znamená takže vám veľmi pekne ĎAKUJEM.
YOU ARE READING
🔥Tábor Strelcov🔥
FantasyMal je šestnásťročné dievča, ktoré po divokej párty u svojho kamaráta objaví úplne odlišný svet od toho jej(ľudského). Spozná tam chalana pod menom Huevo, ktorý si o nej už od začiatku myslí, že nič nedokáže. Mal sa mu snaží ukázať pravý opak, ale...
