Together Whatever

IX.

Sedíme na veľkom kameni a rozprávame sa..takto som si to predsatvovala, len Ja a môj Noah. Počkať?! Kde to doriti som?! toto nieje realita! v realite chodí Noah s Lindou a ignoruje ma, toto musí byť len sen. V sekunde sa všetko okolo mňa zmenilo bola som tam ja a Noah naše spomienky z detsva. Asi snívam *štipla som sa do ruky* "Au" toto fakt nieje normálne ja nesnívam ale dejú sa zváštne veci, veľmi zvláštne. Musím sa rozpamätať na ten dokument čo som minule pozerala*dokument bol o pocitoch pri rôznych chorobách a kóme* som v kóme. V tom sa rozpametám aj ako som sa tam dostala šla som cez prechod a ZRAZILO MA AUTO! Bože ja som fakt až taká dementná?! Kvôli tomu idiotovi ktorého ani nezaujímam ma prešlo auto, som v kóme a neviem sa "zobudiť". Som tu sama úplne sama..Toto je na mňa veľa musím si všetko premyslieť aspoň na to mám čas.

Pohľad Nathana.

"Aljaška!" "Kriste pane na nebi!" "STOJ!" kričali nejaký ľudia a ja som kričal jej meno. Preboha leží nehybne pod autom "Doriti! Toto sa nemalo stať! Mal som stáť vedľa nej! Je to moja chyba!" Vykrikoval som pokiaľ sa neozvala nejaká tetka. "Chlapče netráp sa.. stalo sa to čo sa malo stať! Ale teraz okamžite niekto zavolajte sanitku!!" bola veľmi mladá ale rozvážna, usmievala sa ale akoby nás poznala síce ja som ju nepoznal. Sanitka prišla rýchlo ale aj tak som sa veľmi bál.. V nemocnici ma všetko desilo aj keď mám 18, toto miesto ma desilo na toľko, že som sa chvel a nariekal, že je to moja vina. Hneď ako som sa upokojil zavolal som Lotty z Aljaškiného telefónu.