Together Whatever

XIX.

Sťahujeme sa. Slnečné LA. Ďaleko od Lindy od Thea od Nathana od Noaha a Lotty. Tá sa mi ani neozvala. Už sú to 2 mesiace od autonehody. Vychádzam so všetkými dobre a práve vtedy sa musíme odsťahovať. Tak to pekne ďakujem. Osud sa so mnou zahráva raz zle a potom dobre potom zas zle a zas dobre? Toto prestáva byť fér. Každým dňom som iná a už aj okolie po mne opakuje. Faloš prevláda nad mojím svetom... Neviem ako zareagujú Theo a Linda keď im to poviem. Ale musím to urobiť čím skôr. Bol to presne týžden do odchodu. Zavolala som ich do skejtparku (naše svetoznáme miesto na oddych). A začala som hovoriť úplne od veci. Oni si to všimli a zasmiali sa. Potom prišiel na rad môj užasný zahovárací plán. "No a tak sme sa rehlili v tom mi mama zavolala ze sa sťahujeme a odchádzame o týždeň." Asi bolo počuť vážnosť v mojom hlase ale vedeli, že im neklamem. Linde bolo do plaču a Theovi tak isto. Nechcela som ich tak vidieť, tak som sa postavila a odišla. Povedala som im, že až im to prejde hlavou nech sa ozvú a šla som sa prejsť do parku. V tom som ho stretla. Noah. Áno môj Noah. Na tom mieste, kde ma predtým kvôli nemu prešlo auto. Nechápavo som na nrho pozrela kedže do tejto časti mesta nechodí. Zastavil ma a spýtal sa: "Ty tu čo Aljaška?" Nanprv som mala nervy ale ukľudnila som sa a odvetila: "O týždeň sa sťahujeme do LA.Už tu nebudem. No? Čo sa netešíš? Veď už budeš mať výčitky z krku." Dopovedala som a obydvaja sme sa zarazili na mojich slovách. On len odvetil.