Spadla som na zem a privrela oči. Viečka mi ochabli a ja som vedela, že ho už nikdy neuvidím. Môj posledný pohľad na neho bol vtedy, keď sa zvalil s tým darebákom na zem. Mal zúfalí pohľad. Bolo to pred sekundou, no mne sa to zdá byť večnosť. Zbohom...
Prešli 2 roky, po Thomasovi sa zľahla zem. Ich gang - všetci su preč. "Je to obyčajná padavka Emma. Posral sa do plienky a odišiel." zasmial sa otec. "Nechápem ako som ho mohla milovať." poviem chladne. Áno, on vo mne zanechal chlad. Keď sa pozriem do Nichovich oči- vidím jeho. Nicho však za to nemôže, já ho ľúbim! "Otec, na dnes končím. Zajtra pôjdem a vybavim si to s tým Willom. Bude platiť včas, neboj." zasmejem sa a odídem. Nasadmem do súkromného auta a idem domov. Zaparkujem pred mojou obrovskou vilou a vojdem dnu. "Som doma Hanna!" zakricim. Hanna je Nichova chúva. Cely deň som s Nichom, no večer od siedmej do desiatej vždy idem do práce. Áno, pracujem u otca. Keď ma z niekým problem- neplatí, chce odstúpiť od zmluvy, vyhráža sa mu- pošle mňa. Mne nikto neodolá. A ak áno, vyrieši to moja zbraň. Nepýtajte sa prečo to robím, dôvod je jasný. Zanechal vo mne chlad. Len Nicho vo mne prebúdza lásku. Dnes som si musela ráno odskočiť do práce, preto som zavolala Hanne. "Dobrý deň Emma." postaví sa. Skladali lego v obývačke. "Ahoj Hanna. Dnes večer už nejdem do práce. Peniaze ti dam zajtra. Môžeš ísť." "Dobre. Ahoj Nicho. A dovidenia." zobrala si svoje veci a odišla. "Ahoj Nicho!" objimem ho. "Ahoj mami." sladko sa usmeje. "Budeš doma?" opýta sa a zalesknu sa mu očká. "Budem! A zajtra tiež. Zoberiem si voľno." rozhodnem sa. On sa poteší a silno ma objíme. "Nicho! Veď ma rozpučíš." zasmejem sa a pustí ma. "Som hladný mami." "Pôjdeme sa najesť do mesta. Pod, ideme sa obliecť." zoberiem ho na ruky a silno zatočim. Ideme do jeho izby a vyberiem mu veci. "Oblec sa láska. Zo svetrikom ti pomôžem. Idem sa obliecť aj ja." V šatníku si vyberiem jednoduchý outfit.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vyjdeme z domu a priputam Nicha v sedačke. Za pár minút zaparkujeme pred reštauráciou. Vyberiem Nicha z auta a vojdeme do reštaurácie. Dobehne k nám milá čašníčka. "Nech sa páči." podá mi jedálny lístok. "Vďaka." Vyberiem nám polievky a cestoviny. Ochvilku nám donesú teplý vývar."Dobrú chuť Nicho." usmejem sa naňho.
Prídeme domov okolo pól druhej. V kabele mi zavibruje telefón. Otec. "Ahoj oci." "Ahoj Em, volala si mi?" "Áno otec. Zajtra si chcem zobrať voľno. Kvôli Nichovi." "Em, mám zlú správu!" "Akú? " opytam sa a vystrašená si sadnem na gauč a objimem si kolená. "Je späť Emma. Je omnoho silnejší! Zabil mojich troch najlepších mužov." trasie sa mu hlas. Vo mne sa prebudí ešte väčšia nenávisť. "Otec? Pošli tu ochranku. Nesmie sa o Nichovi dozvedieť, rozumieš?" poslednú vetu kričim. "Su na ceste k tebe. Neboj. A hlavne nevychadzajte z domu!" Určite sa pýtate, ze ako nemôže o ňom vedieť? Ja som mu povedala, ze umrel. Bol chorý. Bolo to tesne predtým než zmizol. Mám to ľutovať? Nie. Aspoň nám dal pokoj, az do teraz.
