Milujem ho! ✅

M

Zobudila som sa okolo ôsmej ráno. Večer sme išli spať skoro a tak mám za sebou dvanásť hodín spánku. Po hygiéne a oblečení som zobudila Toma bozkom na líce. Usmial sa a po chvíli vstal. Kým sa vychystal, ja som už dole raňajkovala s jeho rodičmi. Ako posledný sa k nám pridali Harry a Tess.

Podarilo sa mi s Tess vybehnúť do mesta na čaj.  Ona si dala kávu a ja zelený čaj. Vyhýbali sme sa téme o rodine, bavili sme sa skôr o móde, čo máme radi a tak. Ani neviem ako a zablúdili sme k téme svadba.
"O šesť týždňov sa budeme brať. Mám zmiešané pocity, vieš? Harryho milujem viac ako celý svoj život, no jeho rodičia mi nie sú sympatický. Neviem čo si s tým počať," odpila si z kávy.
"Vieš snáď o nich niečo viac ako ja?" opýtala som sa. Nemohlo ma už predsa nič prekvapiť.
Zamrzla v pohybe. Niečo teda určite vie.
"Tess," začala som, "vieš niečo čo ja nie?" prosebne som na ňu pozrela.  Zakňučala a položila šálku na stôl.
"Viem toho teda dosť na to, aby mi prišli zvrátený!" šepla a pokračovala.
"Po prvé, vzali sa z formality. Nechtiac otehotnela a tak sa zobrali. Nikto sa ich nepýtal, či chcú. Boli do toho dotlačený,"
"Kým ?" opýtala som sa zvedavo.
"Situáciou. Viac neviem," mykla plecami.
"Po druhé, musela rodiť doma s pôrodnými asistentom. Nemocnica neprichádzala do úvahy. Pri pôrode Harryho trpela neskutočným bolesťami a po ňom ju museli hospitalizovať v nemocnici. Harry však ostal doma. Dosť divné, čo?" pokrútila hlavou.
"Musí to mať všetko logické vysvetlenie," musí...

6 mesiacov neskôr

Volala som s mojimi rodičmi a nakoniec sa rozhodli, že sa všetci stretneme. Nebolo by to zvláštne, keďže sa máme s Tomom brať a naši rodičia sa ešte nevideli? Svadbu som nakoniec presunuli o pól roka kvôli pôrodu. Áno, Nicholas bol už medzi nami na svete. Môj krásny, zdravý a rozkošný chlapček.
Otec sa však rozhodol stretnúť na "neutrálnej" pôde. Bola som z toho aj tak veľmi nervózna. Tak veľmi som chcela aby to všetko bolo okay. Ak však majú medzi sebou skutočne tak dlhú históriu.. toto stretnutie nedopadne dobre. Otec ma v telefóne upokojil, že príde s ochrankou a že sa nemôže stať nič zlé...  Nicho ostal s mojou mamou, tá sa totiž vždy drží pomimo takýchto záležitosti. Úprimne, aj ja by som bola rada ak by som mohla, no toto bolo príliš vážne. Týka sa to teraz aj mňa a Toma.

Zo začiatku vyzeralo na večeri všetko vporiadku. Je pravda, že sa k sebe chovali trochu odmerane, no ešte neišlo do tuhého. "Prepáčte, toto musím zobrať," postavil sa otec od stola a položil si utierku z kolien na saténový obrus. Zmizol niekde pri bare a moje myšlienky splynuli s klasickou hudbou hrajúcou v pozadí.
Práve sme dojedali hlavný chod, keď mi zavybroval mobil. SMS od mojej mamy.
Tom sa na mňa pozrel.
Mama: To je ale krásny večer! Dúfam, že vám všetko chutí. Počula som, že tam majú výborné bravčové steaky, treba však povedať, že ich nechceš krvavé. Po nich však nikdy neostane času ani miesta na dezert. Xxx

"Babysitterka, kázala som jej nech mi pravidelne píše. Vieš, že som nerada nechala Nicha bez nás.." usmejem sa neho úzkostlivo a on ma obdaruje bozkom.
"Ja viem. Nicho je určite vporiadku," pohladil ma po líci a odpil si z vína.
Otec sa vrátil s úplne neutralnym výrazom, sadol si za stôl a tiež si odpil z vína. Vedela som však, že sa niečo deje.
"Prepáčte, že som musel odísť, ale volali mi z práce ohľadom zateplovania. Chceme zatepliť pivnicu. Zaostáva za celou budovou. Prišiel som o niečo?" buď hral dokonalé divadlo alebo som len ja mala zlý pocit.
Otec mi ale položil nenápadne nejaký lístok na stehno a ďalej normálne pokračoval v komunikácii.
"Ospravedlňte ma, musím si odskočiť," usmejem sa a vezmem si kabelku.
Kráčam pomedzi stoly a nervózne žmolím v jednej ruke kabelku a v druhej lístok. Prejdem okolo baru až k toaletám. Vôjdem do WC, kde sa zamknem a prečítam si otcov odkaz:
Em, musíš sa odtiaľto čo najskôr dostať. Pôjde to tuhého... Je to podraz! Majú zbrane. Tim si Potrebujem aby si odtiaľ odišla, musíš sa dostať do bezpečia. Vyhovor sa na bolesť brucha, čokoľvek...  Buď však opatrná.
Thomas má tiež zbraň. Musíš byť silná, mysli na Nicha, ktorý čaká na svoju mamu.
Môj šofér ťa bude čakať hneď pred budovou aj s ochrankou.
Otec.

Ako mi to môže Thomas urobiť?
Bola som naozaj len nejaká hračka? Z hlboka som sa nadychla a vyšla z WC. Tvárila som sa kyslo. Pozrela som sa na seba do zrkadla a nahodila masku. Musím zahrať túto rolu perfektne, nemôžem si dovoliť žiadnu chybu. Tak ako som sa to učila v škole.
Vyšla som z toalét a "ubolenou" chôdzou kráčala späť k stolu. Sadla som si späť na svoje miesto a silene usmiala sa.
"Si vporiaku?" opýta sa Tom. Nie, nie som. Moje srdce je roztrieštené na milión častíc.
"Áno.."poviem umelo a zatvárim sa zranene. Až na to, že tá bolesť nebola fyzická.
"Nevyzeráš tak," povie zase. Vyzeral skutočne ustarostene alebo nie?
"Podľa mňa vyzerá dobre," povie môj otec.
"Ale vôbec! " povie starostlivo Tom.
"Ja asi pôjdem domov. Uvidíme sa potom Tom. Ahoj," pobozkám ho, "A dovidenia." zoberiem si svoje veci a venujem ešte bozk na líce môjmu otcovi.

Vonku nasadnem do auta, no adrenalín neupadá. Po chvíli zastavíme pred budovou, otcovou budovou.
"Vaša matka a syn sú už tu. Prosím tadiaľto." povie mi jeden chlapík z ochranky. Prejdeme kontrolou a zaparkujeme.
Vôjdeme cez vrátnicu dnu a ja a potom ideme výťahom na poschodie 4.
Tam vôjdeme do jednej miestnosti na konci chodby, ktorá je krásne zariadená, niečo ako apartmán. Je tam Nicholas a mama.
"Mami!" vrhnem sa jej do náručia.
"Ahoj Emma.To s Tomom ma mrzí." povie smutne, lebo ho mala rada. Keď mi ho pripomenie, až ma strasie.
"Nehovor mi jeho meno mama!" ublížene na ňu pozriem.
Mama sklopi zrak a prikývne.
"Ahoj Nicho." zoberem ho do náručia. Nakojim ho a zaspí mi v náručí. Kiežby nemal jeho vlasy, oči a pery... Tak veľmi mi ho pripomína.
"Nikto ti neublíži." šepnem a dám mu pusu.
"Pani Middlova?" vôjde dnu SBSkar.
"Áno?" ozve sa mama.
"Váš manžel..." stíchne.
"Je vporiadku?" opýtam sa.
"Áno, prepáčte, nechcel som vás vystrašiť," odpovie.
Uľavilo sa nám.
"Bohužiaľ, došlo do tuhého. Pán Middle objednal krvavý steak pánovi Steewensovi a on ho zjedol," povie a potom sa otočí na odchod.
Teraz som pochopila maminu SMS. Srdce mi vynechalo úder.
" Starý alebo mladý?" opýtam sa ako keby na tom záležalo, veď ma zradil on ma VYUŽIL. Predsa len som ho stále milovala.
"Starý, slečna. Mladý utiekol. Nevieme kde váš snúbenec je. Ale vraj utiekol z mesta." povie a pohľadom sa opýta či už môže odísť.
"Kedy príde môj manžel?" opýta sa však ešte moja mama.
"Každú chvíľu madam" ukloní sa a odíde.

"Ahojte" vojde do miestnosti vysmiaty otec.
"Robert!" vrhne sa mu mama okolo krku.
"Ahoj otec." poviem.
"Neboj sa Emma, Thomas za TO všetko zaplatí ako jeho otec." zasmial sa dal mi pusu na líce. Mala by som povedať nie? Ved je otcom môjho dieťaťa a môj snúbenec! Nie, on musí pykať!
"Uz sa teším otec." poviem chladne. Všetka moja láska voči Thomasovi sa zrazu zmenila v čistú nenávisť. Sama som nechápala túto zmenu.
Som ochotná ho zabiť.
Za Nicholasa!