Milujem ho! ✅

L

Ako iste viete, 13 nie je šťastné číslo. A ani v tejto kapitole nemení rolu. BU! Príjemné čítanie . :P

Práve k nám dorazili otcovi muži. Strážili celé okolie aj vnútro. Otcov najbližší z gangu, Diego, ten bol s nami v obývačke. Je mu okolo 60, je to veľmi príjemný muž. Je poverený byť mojim ochrancom. "Diego, koľko mužov zabil?" opýtala som sa potichu. Nicho sa hral na opačnej strane, takže to nepočul.
"Vrátane otcových troch najlepších mužov deviatich."
Otvorila som ústa do veľkého O.
"Prečo sa vlastne vrátil?"
"Ja neviem Emma. Tvoj otec si myslí, ze je za tým pomsta. Je tu však teória menom láska." pri poslednej vete sa ironicky zasmial. Keďže zažil nešťastné manželstvo, láska pre neho nič nie je. "Ach Diego. Bojím sa o Nicha. Bojím sa co bude. Sľub mi, ze ak sa mi čokoľvek stane, odved Nika do bezpečia."
"Slubujem ti. Ten Thomas je obyčajný hajzel. Využil ta! Oklamal! Bola si iba cieľ ako zničiť tvojho otca. Pamataj, ze on ti bude klamať, hrať divadlo...."
"Chápem Diego." zasmiala som sa" on ma spravil chladnou a bezcitnou. Ja uz nikdy nebudem milovať. Výnimka je Nicholas." pozrela som sa na môjho drobca a usmiala sa. Diego ma objal a bolo mi lepšie. Zrazu sme počuli prestrelku. "Su tu!" vbehol do obývačky jeden strážca. "Choď im pomôcť! Zavolám otcovi." povedala som a pohotovo sa postavila. Zobrala som Nicha a utekala s nim do tajnej izby. Diego im utekal pomôcť. Do tajnej izby sa ide: vyjdete na poschodie, posledné dvere na chodbe- vojdete dnu- vojdete do satnikovej skrine, za zavesom je prístroj na zadanie kódu. Zadala som ho a dvere sa otvorili. Zavrela som ich. Čakali nás ešte jedne na odtlačok prsta. A je to.
Nikto okrem mňa, rodičov a Diega sa tu nedostane. Nicho to tu pozná. Raz sme sa tu skrývali dva dni pred Norskou mafiou. Otec ich potom nadobro odstránil. Vlastne tajná miestnosť je pekná. Skladá sa z obývačky spojenej s jedalnou a kuchyňou. Je tu spalna a kúpeľňa. Je to tu menšie no luxusné.
"Nicho? Dnes prespyme tu. Urobíme si párty."
"Anooooo"
"Dáš si bananik?"
"Dam"
"Nech sa páči." podala som mu ho do ruky a vybrala si z telefonu SIMKU. Nasadila som do neho špeciálnu.
"Ahoj Emma" povedal vystrasene.
"Oci, je prestrelka. Nevyzerá to ružovo. Sme v poriadku." ta veta sme v poriadku je krycia veta na to ze sme tu, na tajnom mieste. Hovor môžu odpocuvat.
"Som rád. Neboj sa, mám ESO v rukáve. Bude po nich."
"Dúfam, ze ten sviniar zhinie."
"Za to ti rucim."
Zložila som. Vedela som totiž, ze nám niekto nabural telefoni. Počul náš hovor.
"Nicho? Ideme spať."
"Nieeeee" zakričal a začala som ho naháňať.
"Cvrlik, zastav sa!" bola to naramna sranda.

Konečne zaspal. Sadla som si do obývačky. Zápis telku a pila čaj. Vedla seba som mala nachystanu zbran. Nikdy clovek nevie.
Zrazu sa dvere otvorili a ja som na toho človeka namierila zbraň.
"Kľud. To som ja." ozval sa Diego.
"Si zranený?" pozrela som sa na jeho ruku a stehno.
"Ten hajzel." zasyčal.
"Chuda moje. Ten hajzel zdochne, neboj." objala som ho.
"Pozriem ti rany." prezrela som ich, a nevyzeraju dobre.
"Musíš ísť na miesto!" povedala som vážne. To na miesto znamená do základne nášho gangu. Tam ho osetria.
Po dlhých 15 minútach presviedčiania odišiel.
Otec ho mal rád. Boli najlepší kamaráti. Bol to mamin bratranec a ja ho mam tiež rada.
Ani neviem ako a zaspala som. Zobudila som sa az na nejaký buchot. Ten buchot bol na dvere. Do riti! ! Našli nás. Sme v keli. Vyskočila som na nohy a zapla alarm. To znamenalo ze sa dvere- dvere z trojitej ocele a titanu, zamknu na desať zamkov a spustia sa z vnútornej strany - mojej strany- mreže a nepriestrelné sklo, napokon, zalarmuje to otca. Celý gang musí byť na nohách. Ja utekam k Nichovi do spálne a zamknem. Lezim pri ňom a bojím sa. Jednou rukou ho objimam a druhou držím zbraň. Neviem co bude nasledovať, no nebude to pekne.