,, Áno, dobre ste všetci počuli. Idem preč a vrátim sa k svojmu starému životu. Kludne ma zas šikanujte. Teda, keď sa v septembri uvidíme, keďže už sú prázdniny. Nechcela som, aby ste sa kôli mne rozhádali. Myslela som si, že máte obaja viac rozumu a nie, že sa tu hneď začnete mlátiť. " otočila som sa od nich.
,, Marry, počkaj! " kričal za mnou Niall, no ja som ho nepočúvala. Schitila som Eleanor za ruku a odtiahla som ju dnu do domu. Vošli sme na poschodie do mojej izby.
,, Pomôžeš mi zbaliť sa? " spýtala som sa jej.
,, Jasné. " usmiala sa a vytiahla z skrine môj kufor. Začali sme baliť všetko moje oblečenie. Vošla som do kúpelne, kde som si zobrala všetky svoje kozmetické veci.
Keď som prišla Eleanor sedela na mojej posteli.
,, Naozaj musíš odísť? Prosím, nenechávaj ma tu s nimi samú. " zapozerala sa na mňa prosebne.
,, Musím, El. Aj keď by som tu milerada zostala, no nemôžem. Nechcem im zničiť ich priatelstvo. Musím odísť. Aj keď, neviem kam pôjdem, pretože domov sa určite nevrátim, kôli svojej matke. Asi sa budem potulovať ulicami Londýna, a hladať si neakú prácu. "
,, Nie! Marry, toto nesmieš dopustiť. MY to nesmueme dopustiť. Pozri. Mám jeden dom, kde nikto nechodí. Mohla by si tam ísť a ja by som ti posielala peniaze na kreditku, aby si mala z čoho platiť všetko ohladom domu, ale aj na oblečienie, jedlo a tak... Budem ťa samozrejme chodiť navštevovať a... "
,, Stačí Eleanor. Pozri, ja viem, že sa mi snažíš a že mi chceš len pomôcť, ale ja už to takto nevydržím. Potrebujem mať od všetkého pokoj. " vydýchla som a sklonila som svoju hlavu.
(Hh, teraz sa nadýchne a skloní aj druhú hlavu 😂😂)
Eleanor sa na mňa zadívala.
,, Tak mi aspoň dovol, aby som ti darovala ten dom aj s peniazmi na dvoch mojich kreditkách a s kódmi. "
,, Ale to od teba nemôžem žiadať Eleanor. "
,, Ver mi, tých kreditiek mám asi desať, nebudú mi chýbáť. A ten dom... Tak toho sa chcem už dlhšiu dobu zbaviť, kôli spomienkam. " usmiala sa na mňa.
,, Tak teda dobre no. Odsťahujem sa doňho, ale Harrymu a Niallovi ani necekni! '' zdvihla som svoj ukazovák.
,, Jasné. " zasmiala sa a ja spolu s ňou. Smiali sme sa a smiali až kým ma nerozbolelo brucho.
Harryho pohlad :
Ked povedala, že sme dobre počuli, takmer som chcel skočiť do steny. Nie, toto nemôže myslieť vážne zrazu sa iba otočila a nechala nás všetkých tam. Chytila za ruku Eleanor a odvluekla ju nuekde do útrob našej vili. Niall za ňou ešte zakričal, nech počká no nepočúvala ho. Sedel som tam na zemy , ako úplný kokot, no nevedel som ovládať svoje telo. Po asi 15tich minútach som sa trochu ukludnil a postavil som sa. Vôbec som nevnímal okolie, iba som kráčal do jej izby. Bežal som po schodoch, lenže to by som nebol ja, keby som sa nich nezjebal. Vstal som a čo najtichšie prišiel pred dvere jej izby. Bolo tu cítiť jej krásnu vôňu. Už si to nemôžem odopierať. Milujem ju. Cítim to. Započul som hlasy. Presnejšie jej a Eleanorin.
,, Ver mi, tých kreditiek mám asi desať, nebudú mi chýbať. A ten dom.... Tak toho sa chcem už dlhšiu domu zbaviť kôli spomienkam. " vravela El. Vedel som, že sa bavia o jej starom dome. Ale prečo? Snáď nechce Marry skutočne odísť. Nesmie nás opustiť a už vôbec nie mňa!
Pritisol som svoje ucho tesnejšie ku dverám, aj keď to nebolo potrebné, keďže ako upíri máme všetky zmysli plne vyvynuté.
,, Tak teda dobre no. Odsťahujem sa doňho , ale Harrymu a Niallovi ani necekni! " zvolala.
,, Jasné. " povedala El a začala sa smiať potom sa k nej pridala aj Marry.
Odišiel som odtial, keby náhodou chceli otvoriť tie dvere. Zbehol som do svojej izby a zvalil som sa ma postel. Musím vymyslieť neaký špeciálny plán, ako jej vyznať lásku. Ale musím sa ku nej najprv dostať a to bude momentálne velký problém. El k nej určite nikoho nepustí. Chvílu som sa utápal vo svojich myšlienkach, keď sa dvere na mojej izbe otvorili. Zdvihol som svoj zrak, no tú osobu som naozaj nnečakal.
Stál tam totiž to Niall.
,, Čo chceš? " zavrčal som naňho.
,, Musíme sa spojiť a priniesť ju späť. "
,, Ako späť? " nechápal som.
,, Pred chvílkou odišla. " povedal to, čo som počuť absolútne nechcel...
Marryn pohlad :
Keď sme sa dosmiali, El mi pomohla zísť dole s mojim kufrom. Vyšli sme z domu. Venovala som mu posledný pohlad. Všimla som si, že v jednom z okien stojí Niall a pohladom ma prosí, aby som zostala. Do očí sa mi natisli slzy.
,, Zbohom. " zašepkala som, no vedela som, že ma počul. Sklonil hlavu a ja som sa otočila. El mi vysvetlila , kade mam ísť. Všetko som si zapamätala, tak som sa pobrala ďalej. Nakoniec som našla ten dom. Odomkla som a kufor som položila na chodbu. Obzrela som si ho. Bol krásny a velký. Na mňa až príliš.
aala somsi kabelku, do ktorej som si hodila klúče, mobil a kreditky. Rozhodla som sa ísť na nákupi. Zamkla som dom a kráčala som cez velmi hustý les. Niekde za mnou zrazu praskla vetvička. Srdce mi podskočilo od strachu. Nahlas som prehltla a kráčala som ďalej. Zrazu sa zdvihla akási hmla a niečo okolo mňa presvišťalo. Alebo skôr niekto. Nenápadne som sa pizrela na lavú stranu, odkial ten zvuk išiel, no nič tam nebolo. Vydýchla som si a hlavu som späť otočila do predu. Vykríkla som, pretože predo mnou sa zrazu zjavila akási postava muža. Otočula som sa a rozutekala sa späť. On ma však dobehol a chytil za zápästie. Trhol ním a ja som spadla na zem. Z ruky mi vypadla kabelka. Načahovala som sa po ňu, že z nej vytiahnem mobil, no nestihla som. Ten muž mi chytil nohy a ťahal ma preč. Rukami som sa snažila držať zeme, no nedarilo sa mi to. Celú tvár som uz určite mala krvavú od toho všetkého, čo mi do nej narazilo. Zrazu ma otočil na chrbát a kopol ma do tváre. Jediné, na čo si pamätám, bola tma...
Mám tu pre vas ďalšiu kapitoluuu!
Hm... Čo si myslíte, kto bol ten muž, čo nám odtiahol Marry?
Táto kapitola ma 1000 slov. Presne! 😂😂
Oukej, prajem prijemnú nedelu.
Votes and komments vždy potešia.😘😘
