Prebudila som sa. Bolelo ma celé telo. Poobzerala som sa a videla som všade iba bielobu. No a ešte tu bol samozrejme zápach sterilných debilín. Opäť som sa ocitla v nemocnici. Nazývam to tu druhým domovom, pretože tu som skoro tolko času, čo doma. Do školy poriadne nechodím, aj keď chcem. Chodím tam keď nie som tu alebo doma. Otec sa na nás vykašlal a matka iba stále pije a týra ma. Mala som mladšieho brata, no raz jej preplo tak, že ho zabila. Viem, znie to strašne, ale niekedy tomu malému závidím. Niekedy chcem, aby zabila radšej mňa. Ale to by som bola sebecká a to nechcem. Nikdy som taká nebola. Vždy som pomahala, ako som mohla, no teraz sa mi to vracia tak, že ma matka tyranizuje a ja som každý druhý alebo tretí deň v nemocnici. V škole ma všetci neznášajú, lebo sa s nikým nerozprávam. Šikanujú ma. A k tomu tam ešte teraz prišli úplne nový študenti. Sú divný. A velmi. Sú štyria, ale prišli s nimi aj dve dievčatá. Najhorší z nich je jeden chlapec s prenikavími zeleními očami a kučeravími vlasmi. (Prosím, Harryho si predstavujte, ešte keď mal krátke vlasy. S dlhými sa mi nepáči 😂)
Najmilší bol blonďák. Ten sa mi nevysmieval , ani nič. Do školy chodím vždy v tom istom, pretože mama všetko prepije. Rozmýšlam, že predám svoj mobil, ale potom by som nemala ako zavolať policajtov, keď sa mi už príliž vyhráža...
Na ďalší deň ma z nemocnice pustili. Lahla som si doma do postele a zobudila som sa až ráno. Zobrala som si tašku a hladná sa vybrala do školy. Pred jej bránou som zastala a nahlas preglgla.
To dáš, dala si to viac krát. Nenechaj sa od nich ponižovať. Kašli na nich.
Utešovali ma moje vlastné myšlienky. Vlastne to bol hlas v mojej hlave, ktorý mi vždy nieco vravel. Dosť divné. Ták a teraz nádych a výdych. Už len otvoriť a vojsť...
Aaaaa konieeeec prvej kapitolky. Ako som vravela, píšem ďalšie príbehy o one direction... Tento bude taký o Harrym a ten druhý (Angels) tak to sa dozviete v príbehu ;}
Aj ja vás lúbim! ;*
Votes & komm
